náboženská funkcia Funkcia umenia. Umelecké dielo slúži na potvrdzovanie náboženskej viery. Často sa prepája s –> integračnou funkciou a s –> morálnou funkciou. –> funkcie umenia
nadinterpretácia Termín estetiky U. Eca. Označuje takú interpretáciu umeleckého diela, ktorá z neho odvodzuje (do neho vnáša) súvislosti, významy presahujúce možnosti umeleckého diela. R. Rorty vidí možnosti nadinterpretácie v každom kvalitnom vnímaní diela, preto ju celkom neodmieta.
naivný Výrazová aj hodnotová kategória. –> insitný
napätie V umeleckom diele označuje situáciu, ktorá hrozí konfliktom, ale ten sa ešte naplno nerozvinul. Termín napätie označuje dve kvality umenia: 1. Spôsob výstavby umeleckého diela, keď v diele pôsobia protikladné idey, udalostí alebo iné časti štruktúry diela. Môže pôsobiť pri vytváraní vnútornej harmónie umeleckého diela. 2. Označuje kvalitu estetického zážitku, vzrušenie, ktoré si divák odnáša z diela. Určitý stupeň napätia je prítomný v každom estetickom zážitku.
napodobenie –> mimézis
narácia (narativita) 1. Rozprávanie o súbore udalostí spojených časovou, priestorovou, príčinnou alebo inou logikou v umeleckom diele. 2. Príbeh, ktorý je výsledkom rozprávania. –> fabula, –> sujet
národná kultúra Súhrn ľudských predstáv, činností, inštitúcií, diel, znakov, hodnôt, v ktorých určitý národ vyjadruje a zhromažďuje svoje chápanie sveta a svoje skúsenosti. Vzniká na základe –> kultúrnej tradície.
naturalistický Výrazová aj hodnotová kategória. Mechanicky, alebo čo najvernejšie kopírujúci skutočnosť.
názov diela Označenie diela, ktoré vyjadruje buď hlavnú ideu umelca, alebo jeho zámer, alebo významy umeleckého diela, prípadne iná identifikácia diela umelcom. Hoci je neoddeliteľnou súčasťou diela, predsa len tvorí jeho samostatnú časť. Napovedá alebo dopovedá významy, ktoré sa umelcovi spájajú s dielom, označuje dominantu diela alebo žáner, prípadne chce orientovať percipientovo vnímanie. Vzniká cieľavedome ako dopovedanie diela, aj náhodne alebo ako vtip. Poskytuje percipientovi koncentrovanú informáciu o diele.
nekonvenčný Výrazová aj hodnotová kategória. Popierajúci dominantné estetické normy. Môže útočiť na dominantný vkus, alebo ho len provokovať.
nenormované estetično Termín štrukturalistickej estetiky. Označuje tú oblasť estetična, kde sa ono prejavuje ako prechodný jav bez nároku na všeobecnú platnosť. Nie je regulované ani upravované estetickou normou, je v podstate náhodným faktom. Prináša však do normovaného estetična porušovanie estetickej normy, a tak zabezpečuje vývin a premeny estetična. –> normované estetično
nerd (angl. slang.) Termín na označenie osobnosti, ktorá sa pohybuje mimo mainstreamu, narúša sociálne a estetické normy dominantnej kultúry a sociálnych strednýc vrstiev. Často označuje intelektuála zahĺbeného do sveta ideí, lae nešikovného prípadne nezrelého v komunikácii a praktických veciach. Oproti geekovi má termín nerd intelektuálnejší podtón a znamená aj vysoké výkony vo svete ideí. Môže však pôsobiť aj hanlivo a označovať osobnosť oveľa viac asociálnu ako –> geek.
neuroestetika Estetika analyzujúca estetické fenomény z pohľadu biologickej a psychologickej teórie mysle. Vysvetľuje estetické procesy procesmi na úrovni neurónov v mozgu. Využíva hlavne medicínske metódy experimentu, prioritne funkčnú magnetickú rezonanciu, ale pokúša sa aj napojiť na genetický výskum. Kľúčová stránka https://neuroaesthetics.net/
nevyčerpateľnosť v kontraste Termín estetiky S. D. Rossa. Označuje skutočnosť, že umelecké dielo je súčasťou množstva súvislostí, mnohých z nich úplne protikladných. Závisí od „poriadku“, v ktorom je umiestnené a na základe ktorého ho posudzujeme, akú hodnotu mu prisúdime a aké významy v ňom nachádzame. Nevyčerpateľnosť týchto „poriadkov“ vytvára množstvo kontrastov a je prameňom mnohovýznamovosti diela, nevyčerpateľnosti jeho významov. Preto nemožno význam diela nikdy úplne vyčerpať. Aby sa dielo celkom nerozpadlo a bolo vôbec v interpretácii uchopiteľné, je nevyčerpateľnosť doplnená integritou diela, ktorú je možné tiež opísať ako istý „poriadok“.
nezainteresovanosť Termín označujúci, že recipient nemá osobný praktický záujem na predmete, ktorý mu poskytuje estetický zážitok. Považuje sa za podmienku vzniku konkrétneho estetického vnímania. –> estetický odstup, –> účelnosť bez účelu, –> forma účelnosti predmetu
Ngai, Sianne (1971) Americká estetička a literárna kritička. Zaoberá sa súčasnými procesmi v kultúre, ktoré skúma v kontexte médií a sociálnej psychológie. Pre kultúru po postmoderne považuje za hlavné kategórie –> šašovstvo (ang. zany), roztomilý (ang. cute) a zaujímavý. Analyzuje aj negatívne estetické zážitky. Estetické diela – Ugly feelings (2005, Škaredé emócie), Our aesthetic categories – zany, cute, interesting (2012, Naše estetické kategórie – šašovstvo, roztomilý, zaujímavý).
Nifo, Agostino (1473-1538) Taliansky filozof. Napísal najstaršie známe dejiny estetiky. Hlavné dielo – De pulchro (1531, O kráse).
Nikeforos (758-829) Byzantský mních, polyhistor a filozof. Vystupoval proti ikonoklazmu zdôrazňujúc, že uctievanie obrazov nie je modlárstvo. Hlavné dielo s estetickými myšlienkami – Epikrisis (814, Uzávery).
Nietzsche, Friedrich Wilhelm (1844-1900) Nemecký filozof a estetik. Estetiku úzko prepájal s etickými úvahami. V gréckej kultúre analyzoval všeobecné princípy prejavujúce sa v umení: –> Dionýzsky živel je princípom vášne, opojenia, utrpenia, tanca, hudby a nespútanej tvorivosti, –> apolónsky živel je princípom harmónie, krásy, snových vízií, jasnosti, normotvornosti. Hudbu považoval za vrchol umení. Estetické diela – Geburt der Tragödie aus dem Geiste der Musik (1871, Zrod tragédie z ducha hudby), Menschliches, Allzumenschliches (1879, Ľudské, príliš ľudské), diela s estetickými myšlienkami – Unzeitgemäße Betrachtungen (1876, Nečasové úvahy), Also sprach Zarathustra (1883-1892, Tak vravel Zarathustra), Götzen-Dämmerung (1889, Súmrak modiel).
nízky Výrazová kategória. Negatívny jav, ktorý sa esteticky vyjadruje cez rôzne odtiene škaredého, alebo ako krajný prípad škaredého. Je blízky vulgárnemu, brutalite. Dominantný vkus ho odmieta a netoleruje ho ako iné odtiene škaredého.
„nízke umenie“ Hodnotiaci termín na označenie umenia s nižšou umeleckou hodnotou, ktoré nie je možné zaradiť do tzv. –> „vysokého umenia“. Termín mal ambície stať sa opisným. Obsah tohto termínu je veľmi premenlivý – užšie ako iné termíny súvisí s mocenskými a módnymi premenami v kultúre, preto sa tak často označuje umenie, ktoré v danom čase a priestore protirečí rozšírenému estetickému vkusu. Niekedy sa označuje ako „poklesnuté umenie“, „pseudoumenie“, „zábavný priemysel“. Má viacero významov: 1. Umenie s nižšou umeleckou hodnotou. Nepatrí medzi vznešené produkty tzv. vysokej kultúry. Nepožaduje sa od neho, aby rešpektovalo umeleckú tradíciu. 2. Ľudové umenie. Jeho charakteristikou je skutočnosť, že nereflektuje alebo len veľmi vzdialene prijíma podnety z umenia aristokracie a vládnucich vrstiev. 3. Tvorba vznikajúca v masovej kultúre. Jej charakteristikou má byť myšlienková plytkosť, orientácia na tzv. masového diváka, a teda využívanie jednoduchšej alebo všeobecne známej ikonografie tak, aby bola prístupná aj neškolenému estetickému vnímaniu. Hraničí s brakom, gýčom a mimo-umeleckými produktmi, napr. s reklamou. 4. Umenie populárnej kultúry. Jeho charakteristikou má byť nedostatok ambícií zaradiť sa medzi tvorbu umeleckých špičiek, preferencia zábavných a relaxačných funkcií umenia. Často cieľavedome využíva gýč a brak. 5. –> amatérske umenie.