Albert Veľký (1193-1280) Nemecký teológ, filozof a prírodovedec. Venoval sa hlavne teórii krásy, ktorú definoval ako jas formy vo veciach. Krása u neho získala objektívny význam. Hlavné dielo s estetickými myšlienkami – Super Dionysium de divinus nominibus (13. st., Komentár k Dionýzovým Božským menám).
Alberti, Leon Battista (1404-1472) Taliansky architekt, spisovateľ a teoretik umenia. Sformuloval obrat od stredovekého náboženského chápania krásy ku kráse ako objektívnej vlastnosti vecí. Krása sa zakladá na presných proporciách – tým sa stáva harmóniou. Napriek nespornej účasti umelcovho talentu je podľa Albertiho umenie v prvom rade projektom (–> disegno) umelcovho rozumu. Hlavné diela – De re aedificatoria (1486, Desať kníh o architektúre), De pittura (1540, O maľbe), De statua (1568, O soche).
Albrecht, Ján (1919-1996) Slovenský teoretik umenia, hudobník a estetik. Venoval sa štruktúre umeleckého diela, estetickému vnímaniu a funkciám umenia. Zdôrazňoval pevné zakotvenie umenia v ľudskom živote. Hlavné estetické diela – Eseje o umení (1986), štúdia Duchovný svet krásy (1993), Človek a umenie (1999).
Alciatus, Andreas (cca 1492-cca 1550) Taliansky právnik a spisovateľ. Zakladateľ –> emblematiky. Hlavné diela s estetickými myšlienkami – Emblematum libellus (1522, Kniha emblémov), Emblemata (1531, Emblémy).
aleatorika (aleatorický proces) Náhodný a neurčený proces. V umení sa využíva rôznym spôsobom: ako proces náhodného výberu častí umeleckého diela; ako proces tvorby celého diela, pričom niekedy umelec určí len základnú štruktúru; ako proces tvorby surového materiálu, ktorý potom umelec spracuje do definitívneho tvaru. Zdôrazňuje sa ním sloboda od tradičných umeleckých kritérií, alebo potlačenie autora v prospech umeleckého materiálu, prípadne snaha podriadiť sa tzv. prírodným procesom. Využíva sa vo všetkých dobách a umeleckých druhoch.
alegória (allegory) Abstraktná idea v konkrétnom zobrazení. Vzťah abstraktného obsahu a obrazu je voľný až po také narušenie ich jednoty, v ktorom je obraz potláčaný obsahom. V novovekej estetike sa odlišuje od symbolu a emblému. Úvahy o alegorickej povahe sveta, krásy a umenia patrili k hlavným témam stredovekej estetiky.
d´Alembert, Jean Baptiste le Rond (1717-1783) Francúzsky filozof, fyzik a matematik. Zaoberal sa podstatou umenia, ktorú videl v napodobovaní prírody. Diela s estetickými myšlienkami – Discours préliminaire (1751, Úvodné úvahy k encyklopédii), Essai sur les éléments de philosophie (1759, Esej o základoch filozofie).
Allesch, Christian Gerd (1951-2022) Rakúsky psychológ, estetik a politik. Venuje sa psychológii umenia, experimentálnej psychológii hudby a psychoterapii. Hlavné diela s estetickými myšlienkami – Geschichte der psychologischen Ästhetik (1987, Dejiny psychologickej estetiky), Einführung in die psychologische Ästhetik (2006, Úvod do psychologickej estetiky).
Alexander z Hales (1185-1245) Anglický teológ a filozof. Venoval sa teórii krásy, ktorú odvodzoval z miery, poriadku a tvaru. Hlavné dielo s estetickými myšlienkami – pravdepodobne Summa theologica (s Jeanom de la Rochelle a Fraterom Considerans, 13. st., Suma teologická).
Alhazen –> Abū ‘Alī al-Hasan ibn al-Hasan ibn al-Haytham
Allen, Charles Grant Blairfindie (Grant, Allen) (1848-1899) Anglický spisovateľ, psychológ a estetik. Podľa neho je umenie jednou z foriem hry, v ktorej človek pre pôžitok pracuje s farbami, zvukmi a pod. Estetický zážitok je totiž len jedným druhom fyziologických pocitov. Krása preto vzniká v silnej stimulácii našich životných orgánov pri minimálnom výdaji energie. Hlavné estetické diela – Physiological aesthetics (1877, Fyziologická estetika), The colour-sense: its origin and development (1879, Citlivosť na farby: jej vznik a vývoj), Aesthetic evolution in man (1880, Estetický vývoj človeka).
die allgemeine Kunstwissenschaft –> všeobecná teória umenia
alografické umelecké dielo – Termín estetiky N. Goodmana. Je to dielo, ktoré na rozdiel od autografického diela existuje vo viacerých podobách a exemplároch, pretože vychádza z notácie. –> autografické umelecké dielo
amatér –> amaterizmus, –> diletant
amaterizmus Termín z rôznych oblastí kultúrnej tvorby, v estetike označuje rôzne podoby umeleckej tvorby: 1. Umeleckú tvorbu, ktorou sa tvorca neživí. 2. Tvorbu, ktorá nedosahuje profesionálnu úroveň. V tomto prípade znamená amaterizmus zásadné nedostatky v umeleckej tvorbe. 3. Tvorbu, pri ktorej umelec nerešpektuje zákonitosti umeleckého sveta a umeleckého trhu. 3. Tvorbu, ktorá nie je napojená na umeleckú tradíciu. Niekedy sa amaterizmus stotožňuje s –> „nízkym umením“. –> diletant
amatérske umenie –> amaterizmus, –> „nízke umenie“
ambivalencia (rozkolísanosť) –> ambiguita
Amenhotep IV. –> Achnaton
analytická estetika Zaužívané označenie pre estetiku, ktorá ako metateória analyzuje jazyk estetického myslenia. Skúma predpoklady pre tvorbu kritérií umeleckej a estetickej hodnoty, skúma jazyk estetiky a štruktúru estetických pojmov. Niekedy sa zamieňa za označenie –> empirická estetika, –> metódy estetiky
analýza umeleckého diela Rozbor umeleckého diela tak, aby bolo možné rekonštruovať proces jeho vzniku, štruktúru jeho formy a obsahu, kompozíciu diela a jeho postavenie v umeleckej kultúre. V estetike a teóriách umeleckých druhov vzniklo množstvo analytických postupov: –> archetypová analýza, –> formálna analýza, –> genealogická analýza, –> genologická analýza, –> komparatívna analýza, –> kompozičná analýza, –> obsahová analýza, –> semiotická analýza, –> sociálno-psychologická analýza, –> štatistická analýza, –> štylistická analýza, –> taxonomická analýza, –> tvarová analýza, –> umelecko-historická analýza. Najefektívnejšie fungujú vo svojej kombinácii. Okrem toho, že analýza diela poskytuje podklady pre estetickú teóriu a pre poznávanie umeleckého diela, môže tvoriť aj východisko alebo súčasť významovej interpretácie umeleckého diela.
Anandavardhana (1. pol. 9. st.) Indický estetik. Rozpracoval termín –> dhvani. Hlavné dielo – Dhvanjaloka (9. st., Svetlo poetickej esencie).
anestetika (anestetizácia) Termín estetiky W. Welscha. Označuje procesy znecitlivenia voči estetickým podnetom, ktoré sa ako dôsledok všeobecnej –> estetizácie a vplyvu médií rozširuje v modernej kultúre posledných sto rokov. Procesy estetizácie a anestetizácie už dnes nie je možné oddeliť. Anestetika nie je niečím vonkajším voči estetike, ale vyrastá v jej vnútri. Umenie môže využívať anestetiku na opätovné budovanie citlivosti voči estetickým podnetom.
André, Yves-Marie (1675-1764) Francúzsky kňaz. Zaoberal sa podstatou a členením krásy. Dielo – Essai sur le beau (1741, Esej o kráse).
angažovanosť Postoj umelca, ktorý sa svojou umeleckou tvorbou a umeleckým dielom snaží vyjadrovať k problémom sociálnym, politickým, prípadne ekologickým.
Antal, Frederik (1887-1954) Anglický historik umenia. Umenie analyzoval v jeho sociálnej podmienenosti, v úzkej väzbe na aktivitu spoločenských tried. Hlavné estetické dielo – štúdia Remarks on the method of art history (1949, Poznámky k metóde dejín umenia).
antiestetika Súhrnné označenie pre také estetické hodnoty, ktoré vyjadrujú necitlivosť voči ľudským pocitom, nezúčastnenosť a apatiu. Niekedy sa nazýva aj antiumením. Využíva alebo podnecuje záporné a nepríjemné pocity, prípadne vyvoláva ľahostajnosť. Tvorcovia antiestetiky často zosmiešňujú kultúrnu tradíciu, aby vyjadrili pocity súčasného človeka z jej narušenia. V antiestetike sa stiera rozdiel medzi originalitou a kópiou. Tvorcovia zdôrazňujú, že obraz je dôležitejší a bohatší ako samotná skutočnosť.
antropológia umenia Antropologické skúmanie umenia a umeleckých diel. Súčasť –> antropologickej estetiky.
antropologická estetika Štúdium estetična z pohľadu antropológie. Estetické a umelecké fenomény sa študujú a analyzujú tak, ako fungujú v „prírodných“ národoch a spoločenstvách. Skúmajú sa ich funkcie v živote spoločenstva, ich znakové a významové štruktúry, ich prepojenie s inými kultúrnymi aktivitami. Niekedy sa považuje za disciplínu estetiky, inokedy za disciplínu antropológie, niekedy za metódu estetiky. Jej predmet aj metódy sa prekrývajú s kultúrnou antropológiou. Označuje sa aj ako estetická antropológia, estetická etnológia alebo etnoestetika.