umelecký

umelecký artefakt Dielo ľudských rúk, ktoré nesie znaky hotového umeleckého diela. Má vecný charakter, je zmyslovo vnímateľný. Tvorí nevyhnutnú súčasť umeleckého diela. Niekedy sa stotožňuje s umeleckým dielom, niekedy sa odlišuje od neho a považuje sa za nositeľa umeleckého diela (resp. umeleckého obrazu), ktoré vzniká v interakcii s recipientom. Niekedy sa nepovažuje za nevyhnutnú súčasť umeleckého diela, lebo recipient môže mať zážitok zo vzťahu s akýmkoľvek predmetom. Problém umeleckého artefaktu vyvoláva otázky najmä vo vzťahu k interpretačným umeniam a k niektorým tendenciám v umení 20. storočia.

umelecký diskurz Súbor pravidiel, konvencií, postupov a spôsobov používania vyjadrovacích prostriedkov v umeleckom diele alebo v skupine diel. Diskurz využíva individuálny umelec, a vtedy tvorí jeho individuálny –> štýl, môže byť skupinovou –> umeleckou konvenciou, alebo sa o diskurze hovorí v súvislosti s umeleckým –> slohom. –> estetický diskurz, –> diskurz

umelecký druh Veľká skupina umeleckých činností, ktorá sa od iných odlišuje hlavne používaným umeleckým materiálom. Ako samostatné umelecké druhy sa zvyčajne vyčleňujú –> architektúra, –> divadlo, –> dráma, –> epika, –> filmové umenie, –> fotografia, –> grafika, –> inštrumentálna hudba, –> kresba, –> lyrika, –> maliarstvo, –> pantomíma, –> rozhlasové umenie, –> sochárstvo, –> spevohra, –> tanečné umenie, –> televízne umenie, –> videoumenie a –> zmiešaná hudba. Neexistujú medzi nimi ostré hranice a historicky sa menia, prípadne vznikajú nové umelecké druhy.

umelecký génius Vrcholná úroveň umeleckých schopností. Termín génius označuje umelca, ktorý je vysoko originálny, má maximálne rozvinutú obrazotvornosť a prejavuje výnimočnú inšpiráciu i vysokú úroveň tvorivosti. Inšpirácia, imaginácia a schopnosť realizácie ideí v umeleckom materiále sú u neho v harmónii. Prekračuje hranice tradície a tvorí novú umeleckú tradíciu, vytvára nové estetické normy. Jeho dielo je exemplárne a hodné nasledovania. Na rozdiel od à talentu je génius umelcom, ktorý už vytvoril vrcholné umelecké diela, talent je len predpokladom pre rozvoj geniality. Na rozdiel od à epigóna, ktorý sa pridržiava existujúcich algoritmov, génius je schopný vysokej improvizácie a umeleckej inšpirácie. Na rozdiel od à majstra génius tvorí dielo, ktoré presahuje štandardnú úroveň. Niekedy sa génius považuje za potenciu každého človeka, ktorú stačí vhodne rozvinúť, niekedy sa predpokladá, že je výnimočným zjavom.

umelecký inštinkt Termín estetiky Denisa Duttona. Označuje vrodený, v evolúcii človeka vyvinutý zmysel pre tvorbu a vnímanie krásy a estetických hodnôt. Podľa neho sa rozvinul v sexuálnom výbere partnerov ako zmysel pre silu, zručnosť, špeciálne schopnosti partnera.

umelecký jazyk Termín semiotickej, lingvistickej a komunikačnej estetiky. Označuje súbor vyjadrovacích prostriedkov určitého umeleckého druhu. Vychádza z hľadania analogických zákonitostí vo výstavbe jazyka a umeleckého diela. Umelecké dielo tu vystupuje ako individuálny jazykový výraz, ako text, alebo ako systém znakov.

umelecký manažér Špecialista pracujúci v oblasti kultúry, ktorý profesionálne organizuje tvorbu a prezentáciu (resp. šírenie) umeleckých diel.

umelecký materiál Zmyslovo vnímateľná skutočnosť, ktorú umelec využíva v umeleckej tvorbe na spredmetnenie svojich umeleckých tvorivých zámerov. Sú to napríklad farba na ploche v maliarstve, herec v divadle alebo zvukomalebnosť v poézii. Na základe používaného umeleckého materiálu sa spravidla umenie rozdeľuje na umelecké druhy. Povaha umeleckého materiálu vplýva aj na výber umeleckých prostriedkov, vyjadrovacích prostriedkov aj umeleckých tvorivých zámerov.

umelecký obraz Zvláštnosť umeleckého diela, ktorá sa vymedzuje rozličnými spôsobmi:

  • Špecifikum umeleckého diela. Je syntézou zmyslovo-vnímateľného umeleckého materiálu a pocitov, ideí, predstáv. Má ku skutočnosti mimetický vzťah, ale tvorí samostatný znakový systém. Znamená aj to, že umelecké dielo nezobrazuje skutočnosť priamo, ale len cez špecifické obrazy. –> zobrazenie, –> mimézis
  • Jednotlivé súčasti umeleckého diela, ktoré sa vzťahujú k mimoumeleckej skutočnosti.
  • Umelecké dielo ako celok.
  • Nepresné označenie pre metaforu, obrazné prirovnanie dvoch javov.
  • Významová štruktúra, ktorú si na základe vnímania umeleckého artefaktu vytvára recipient.
  • Termín marxistickej estetiky. Je jednotou objektívneho a subjektívneho, ideovosti a zmyslovosti, zobrazením aj výrazom – na základe toho, že odráža skutočnosť.

umelecký postup Súbor aktivít umelca v priebehu umeleckej tvorby. Je to individuálny spôsob tvorby umeleckého diela. Len výnimočne si ho umelec určí pred začiatkom umeleckej tvorby, je však možné ho spätne rekonštruovať z hotového diela.

umelecký predmet Termín, ktorý má v rôznych estetických koncepciách rôzny význam: 1. –> Umelecké dielo. 2. –> Umelecký artefakt. 3. Fenomén, ktorý vzniká pri stretnutí umeleckého artefaktu s recipientom vo vedomí recipienta. V takomto umeleckom predmete sa realizuje umelecké dielo a dotvárajú sa jeho významy.

umelecký priemysel Oblasť na hranici kultúry a ekonomiky, ktorá na princípoch veľkovýroby podporuje vznik umeleckých diel, zabezpečuje ich šírenie a pripravuje obecenstvo pre ne. Využíva aj techniky veľkovýroby. Umelecké dielo chápe ako tovar prinášajúci zisk. Za účelom predaja štandardizuje vedomie obecenstva.

umelecký rukopis –> rukopis

umelecký sémantém Termín estetiky S. Šabouka. Umelecký sémantém vzniká zo spojenia viacerých –> vstupných významových elementov.

umelecký sloh Obdobie vo vývine umenia, ktoré sa vyznačuje relatívne jednotnou povahou estetických noriem a umeleckých hodnôt.  Rozvíja sa v rámci určitej dobovej kultúry. Je rozšírený spravidla do všetkých oblastí umeleckej kultúry, prináša charakteristické umelecké druhy. Spravidla sa v najčistejšej podobe rozširuje v jednom umeleckom druhu, ktorý potom tvorí ťažisko umeleckého slohu.

umelecký subjekt –> umelec

umelecký svet (artworld) Termín estetiky A. Danta. Označuje terén, v ktorom sú určité predmety uznávané za umelecké diela – atmosféra v teórii umenia a poznanie histórie umenia. 2. Termín estetiky G. Dickieho, kde sa rozšíril na –> inštitucionálnu definíciu umenia. Určité predmety sú uznávané za umelecké diela vtedy, ak ich za také uznajú umelecké kruhy, čiže umelci, súhrn ostatných diel a umelecké publikum. Umelci a publikum vo svojej interakcii kvalifikujú niečo ako umelecké dielo.

umelecký štýl Spôsob výberu umeleckých vyjadrovacích prostriedkov spolu s určitými umeleckými postupmi, individuálny spôsob umeleckej tvorby. Vzniká na základe individuálneho výberu obsahovo-formových zvláštností vznikajúceho umeleckého diela a súvisí s celkovým štýlom umelcovej práce. Umelec môže byť charakteristický svojim štýlom celý život, ale jeho štýl sa môže v priebehu života aj meniť.

umelecký talent Psychofyziologické predpoklady človeka pre tvorbu umeleckých diel. Súbor špecifických vrodených aj získaných vlôh (napríklad schopnosť vnímania rytmu) spolu s určitou úrovňou zručností (napríklad schopnosť namaľovať ľudskú postavu), ktoré u človeka vytvárajú predpoklady pre umeleckú tvorbu. Talent je možné vo veľkej miere trénovať. Talent je predpokladom pre rozvoj –> umelca a –> génia. Umelecký talent nie je možné kvalifikovať len na základe psychofyziologických zvláštností, ale je nutné začleniť aj hodnotové kritérium, pretože o úrovni talentu je možné rozhodnúť až spätne, po vytvorení umeleckého diela. Existujú talenty pre určitý umelecký druh, ale aj talenty pre viacero druhov.

umelecký trh Oblasť ekonomiky, v ktorej sa obchoduje s umeleckými dielami a umelcami. Dielo aj umelec sa považuje za tovar, ktorý prináša zisk. Na základe ekonomických zákonov sa podporujú určité diela a tvorcovia. Pôsobí preto spätne nielen na výber a prezentáciu diel, ale výrazne ovplyvňuje povahu vznikajúcich diel. Vytvára si svoje obecenstvo, často sa riadi zákonitosťami módy. Súčasťou umeleckého trhu sú aj mecenáši, sponzori a médiá.

umelecký tvorivý zámer Umelcova predstava o budúcom umeleckom diele pred začiatkom umeleckej tvorby a v jej priebehu. Zväčša je veľmi nepresný a často len neurčitý pocit, môže však byť aj výsledkom hlbokej umeleckej –> inšpirácie.  V priebehu umeleckej tvorby sa spravidla mení a pretvára. Umelec hľadá harmóniu svojho zámeru, svojich estetických potrieb a noriem s vyjadrovacími prostriedkami svojho umeleckého druhu. Im prispôsobuje svoj pôvodný tvorivý zámer. Súčasťou každej umeleckej tvorby je preto aj improvizácia.

umelecký zážitok Zážitok z umeleckého diela. Od estetického zážitku sa odlišuje tým, že sa v ňom prejavuje –> umelecká funkcia umeleckého diela, čo znamená, že recipient si uvedomuje, že nevníma realitu, ale jej model. Väčšinou sa aj na zážitok z umeleckého diela používa termín –> estetický zážitok.

umelecký žáner Obsahovo-formové usporiadanie umeleckých diel, ktoré je charakteristické určitým výberom vyjadrovacích prostriedkov v určitej kombinácii s umeleckým materiálom a určitou kompozíciou. Každý umelecký druh obsahuje viac umeleckých žánrov. Žánrami maliarstva sú napríklad zátišie, portrét, akt, žánrami literatúry napríklad román, detektívka, sonet, tragédia, žánrami hudby napríklad rondo, symfónia.

Bookmark the permalink.

Comments are closed.