estét Človek, ktorý uprednostňuje estetické hodnoty (a väčšinou krásu) pred inými hodnotami. Tento postoj sa môže prejavovať v celom životnom štýle estéta, ktorý sa snaží o realizáciu estetického života. Nemusí pritom byť –> estetikom. –> estetizmus
estetično (the aesthetic) Súhrn estetických vzťahov, javov, hodnôt, funkcií a aktivít. Predmet estetiky a jej centrálna kategória. Termín estetično vznikol ako zovšeobecnenie –> estetických hodnotových kategórií a –> estetických výrazových kategórií. Estetika rozlišuje –> prírodné estetično, –> mimoumelecké estetično a –> umelecké estetično. Niekedy sa používa ako modernejšia verzia termínu à krása (krásno), aby sa nezanedbala negatívna stránka estetických vzťahov.
estetično (terminológia) Niektoré európske jazyky neodlišujú alebo nepoužívajú termín estetično, ale bežne pracujú s termínom krásno.
- angličtina – the aesthetic,
- nemčina – das Ästhetische,
- čeština – estetično, estetické.
estetik (aesthetician, art critic) 1. Odborník na estetickú reflexiu človeka, prírody a ľudských diel. 2. Vedec pracujúci v estetike.
estetizácia 1. Proces, v ktorom človek formuje svet (predmet, javy, sám seba) tak, aby tento niesol estetickú funkciu. Siaha od jednoduchých formálnych úprav povrchu vecí až po tvorbu svojbytného estetického predmetu alebo po komplexnú úpravu životného prostredia vrátane účasti umeleckých diel na ňom. Ak sa má zdôrazniť, že tvorba umeleckých diel stojí na podobných princípoch, nazýva sa tento proces –> artifikáciou. 2. V užšom význame znamená súčasné procesy v kultúre. S účasťou masmédií, reklamného priemyslu a obchodného marketingu získava realita a ľudská činnosť prvky spektakulárnosti. Realita sa stáva –> simulakrom. Taká estetizácia zasahuje všetky oblasti životného štýlu človeka. V jej dôsledku človek prestáva byť citlivý na estetické podnety a otupuje sa jeho estetické vnímanie. –> anestetika
estetizmus (estétstvo) Názor, že človek má hodnotiť umenie a krásu len pre ne samotné, bez ohľadu na iné hodnoty. Umelecké dielo sa hodnotí podľa jeho obsahovej a (hlavne –) formálnej vycibrenosti. Estetizmus odmieta iné funkcie umenia a predpokladá, že umenie vyvoláva špecifický stav mysle odlišný od iných stavov. Tento postoj sa môže prejaviť aj v znevažovaní iných ľudských hodnôt, prípadne v postavení estetických hodnôt na vrchol hodnotovej hierarchie človeka. V prístupe ku kráse ústi do formalizmu, do snobizmu alebo do predstavy, že život sám je umením. –> estét