(aesthetics) Veda o estetične. Podľa klasickej definície veda o kráse, o krásne.
Predmetom jej skúmania je umelecké estetično, mimoumelecké estetično a prírodné estetično. Všíma si estetický vzťah človeka ku skutočnosti, estetickú aktivitu, estetické vedomie, umenie a umeleckú tvorbu.
Analyzuje estetickú funkciu predmetov, estetické hodnoty, estetickú kultúru, estetické názory, estetické normy, estetické ideály a kánony, estetický objekt, estetické potreby, estetické postoje, estetický predmet, estetický subjekt, estetické vnímanie, estetický vkus, procesy umeleckej tvorby, štruktúru umenia, umeleckú kultúru a kultúrnu tradíciu, sociálne, historické a kultúrne podmienky vzniku estetických vzťahov.
Ak sa v estetických a umeleckých hodnotách zdôrazňuje poznávacia funkcia, považuje sa estetika za filozofiu zmyslového poznania.
Ak sa za predmet estetiky považuje len umenie, vymedzuje sa ako filozofia umenia alebo ako všeobecná teória umenia.
Ak sa za jej predmet považuje len krásno, vymedzuje sa ako filozofia krásna.
Systematické estetické skúmania existujú v Európe od antiky.
Estetika sa dlho rozvíjala len v rámci filozofického a umenovedného myslenia, v prácach teoretikov umenia alebo v myslení umelcov.
Ako samostatnú vedu ju definoval a pomenoval A. G. Baumgarten v r. 1750.
Dnes sa klasifikuje ako samostatná vedná disciplína v skupine spoločenských vied (prípadne v skupine humanitných vied).
Je blízka filozofii, lebo využíva príbuzné metódy (abstrakcia, dedukcia, idealizácia a pod.) aj kategórie (vedomie, krása a pod.) a riešenie estetických problémov prináša svetonázorové dôsledky tak isto, ako ich prináša riešenie filozofických problémov.
Je blízka vedám o umení, lebo skúma umenie, avšak robí to inými metódami.
Je blízka etnológii, kultúrnej antropológii, kulturológii a religionistike, pretože analyzuje umenie v kontextoch iných kultúrnych fenoménov.
Je blízka psychológii, pretože sa zaoberá psychickými procesmi v estetickom vnímaní a v umeleckej tvorbe. Kvôli týmto vzťahom často siaha po poznatkoch a metódach iných vied.
V histórii, a hlavne v súčasnosti, preto estetika často nadväzuje aj komplexnejšiu interdisciplinárnu spoluprácu.
Estetika má úzky vzťah k umeleckej praxi, pretože vyhodnocuje vývin umeleckej tradície a zovšeobecňuje skúsenosti umelcov.
V rôznych historických obdobiach vystupuje estetika ako normatívna disciplína, keď sa snaží predpisovať pravidlá umeleckej tvorbe.
Podľa šírky záberu a funkcie sa rozlišuje viacero druhov estetiky:
–> všeobecná estetika, ktorá sa zaoberá najvšeobecnejšími otázkami estetična;
viaceré oblasti –> špeciálnej estetiky (alebo –> aplikovanej estetiky), analyzujúce jednotlivé umelecké druhy, napr. estetika hudby, estetika literatúry, tie však voľne prechádzajú do teórií umeleckých druhov;
–> programová estetika, vznikajúca u umelcov ako umelecká sebareflexia, ako zovšeobecňovanie vlastnej umeleckej tvorby, často však splýva s tvorbou umeleckých manifestov. Na základe ideologických, teoretických, politických i etických zdôvodnení sa niekedy formuje à normatívna estetika.
Na základe užšieho zamerania predmetu skúmania sa rozvinuli:
–> antropologická estetika, –> porovnávacia estetika, –> priemyslová estetika, –>psychologická estetika, –> sociologická estetika, –> štrukturálna estetika, –> estetika životného prostredia, –> fyziologická estetika.
Na základe prevažujúcich metód skúmania sa rozvinuli:
–> exaktná estetika, –> experimentálna estetika, –> filozofická estetika, –> informačná estetika, porovnávacia estetika, psychologická estetika, štrukturálna estetika, –> „estetika zdola“ a –> „estetika zhora“.
Praktické využitie nachádzajú poznatky estetiky hlavne v –> umeleckej kritike, v –> estetickej výchove, v historiografii kultúry a v –> kultúrnej politike.
Programová estetika sa priamo uplatňuje v umeleckej tvorbe. –> estetika (terminológia), –> dejiny estetiky, –> estetika na Slovensku
estetika divadla (nesprávne – divadelná estetika) Aplikácia estetickej terminológie a metód na analýzu divadelného umenia. –> špeciálne estetiky
estetika dizajnu (nesprávne – priemyslová estetika). Aplikácia estetickej terminológie a metód na analýzy dizajnérskej tvorby a diel. –> špeciálne estetiky
estetika filmu (nesprávne – filmová estetika) Aplikácia estetickej terminológie a metód na analýzu filmového umenia. –> špeciálne estetiky
estetika hudby (nesprávne – hudobná estetika) Aplikácia estetickej terminológie a metód na analýzu hudobného umenia. –> špeciálne estetiky
estetika literatúry (nesprávne – literárna estetika) Aplikácia estetickej terminológie a metód na analýzu literárneho umenia. –> špeciálne estetiky
estetika médií (nesprávne – mediálna estetika) Aplikácia estetickej terminológie a metód na analýzu elektronických médií. –> špeciálne estetiky
estetika techniky (nesprávne – technická estetika, priemyslová estetika) Aplikácia estetickej terminológie a metód na analýzy techniky vcelku i jednotlivých technických vynálezov. –> špeciálne estetiky
estetika (terminológia)
- aesthetica – termín A. G. Baumgartena, označoval samostatnú vednú disciplínu, ktorá sa venuje zmyslovému poznaniu ako samostatnému druhu poznania, pochádza zo starogréckeho termínu aisthētikós (= zmyslovo vnímateľné veci),
- criticism – moderný anglický termín označujúci literárnu teóriu; vznikol v podobe literary criticism (= literárna teória), bez prívlastku „literary“ sa niekedy rozširuje na označenie estetiky,
- filokalia – antické grécke, stredoveké a v niektorých prípadoch aj novoveké pomenovanie pre estetiku ako lásku ku kráse,
- filozofia krásy – termín B. Bosanqueta na označenie estetiky, ktorú vymedzil ako filozofickú reflexiu krásy,
- filozofia umenia – termín G. W. F. Hegela, označoval estetiku, ktorú vymedzil ako filozofickú reflexiu umenia a umeleckých diel,
- filozofia vkusu, die Geschmackskunde – termín vymedzujúci estetiku ako filozofickú reflexiu estetického vnímania a vkusu, resp. ako vedu o vkuse, používal sa v 18. a 19. stor. pod vplyvom anglickej vkusovej školy (F. Hutcheson, A. A. C. Shaftesbury),
- teória krásnych umení – renesančný termín pre estetiku, ktorá sa vymedzovala ako všeobecná teória výtvarných umení, poézie a hudby
- veda o krásne – termín F. Th. Vischera, ktorý vymedzoval estetiku ako teóriu krásna,
- všeobecná teória umenia – termín nemeckých historikov umenia konca 19. storočia, označoval teóriu, ktorá skúmala zákonitosti spoločné všetkým umeniam a do značnej miery splývala s estetikou, niekedy sa estetika označuje týmto termínom.
estetika výtvarného umenia (nesprávne – výtvarná estetika) Aplikácia estetickej terminológie a metód na analýzu výtvarného umenia. –> špeciálne estetiky
estetika zdola (aesthetics from below) Termín estetiky G. Th. Fechnera. Označuje estetiku založenú empiricky a experimentálne. Svoje teórie buduje na základe zberu konkrétnych faktov a pozorovania. Slúži ako nevyhnutný podklad pre –> estetiku zhora – neruší ju teda, ale dopĺňa o vedecké dáta.
estetika zhora (aesthetics from abow) Termín estetiky G. Th. Fechnera. Označuje filozoficky orientovanú deduktívnu disciplínu založenú na mysliteľových konceptoch, intuíciách a skúsenostiach. Pre seriózne a vedecké založenie svojich teórií nevyhnutne potrebuje metódy a výsledky –> estetiky zdola.
estetika znútra Termín estetiky J. C. Pigueta. Označuje analýzu štruktúry umeleckého diela. –> estetika zvonku
estetika zvonku Termín estetiky J. C. Pigueta. Označuje analýzu štruktúry umeleckého diela v kontexte estetického vnímania a estetických zážitkov. –> estetika znútra
estetika životného prostredia Aplikácia estetickej terminológie a metód na analýzu životného prostredia. –> špeciálne estetiky