Robert Grosseteste (1168-1253) Anglický kňaz, filozof a prekladateľ. Krásu odvodzoval od matematických a geometrických zákonitostí ako aj od svetla. Vnímal ju ako objektívnu vlastnosť sveta. Hlavné diela s estetickými myšlienkami – Hexameron (1243, Hexameron), De lineis (okolo 1240, O čiarach).
rodinné podobnosti (family resemblances) Termín filozofie L. Wittgensteina. Označuje podobné črty rôznych fenoménov, ktoré sa prepletajú ako medzi členmi rodiny. Ovplyvňujú interpretáciu faktu. V estetike sa využíva pri analýzach vyjadrovacích prostriedkov a kultúrnej tradície.
romantická umelecká forma Termín estetiky G. W. F. Hegela. Označuje také umenie, v ktorom idea (na rozdiel od –> symbolickej a –> klasickej umeleckej formy) prekračuje svoje zmyslové znázornenie a pokračuje smerom k svojim ďalším, vyšším prejavom, ktoré prekračujú hranice umenia. Prejavuje sa vo všetkých umeleckých druhoch, ale najlepšie jej zodpovedajú hudba a literatúra (zvlášť poézia).
romantické umenie –> romantická umelecká forma
romantický Výrazová aj hodnotová kategória. Vysnívaný, rojčivý, poetický, blúznivý, zahľadený do seba a unikajúci z reality.
Rosenblattová, Susan –> Sontagová, Susan
Rosenkranz, Johan Karl Friedrich (1805-1879) Nemecký estetik a filozof. Ako prvý systematicky rozpracoval kategóriu škaredého. Podľa neho škaredé neodlučiteľne patrí ku krásnemu ako jeho negatívny dvojník. Škaredé posúva krásu ku komickému a komické ku kráse. Karikatúru považuje za presné vyjadrenie tejto dvojitej podoby škaredého. Hlavné dielo – Ästhetik des Häßlichen (1853, Estetika škaredého).
Roscher, Wolfgang (1927-2002) Rakúsky hudobník, hudobný kritik, hudobný pedagóg a estetik. Tvorca projektu –> polyaisthesis. Hlavné diela – Musik, Kunst, Kultur als Abenteuer (1994, Hudba, umenie, kultúra ako dobrodružstvo), štúdie – Integrative Musikpädagogik (1983, Integratívna hudobná pedagogika), Polyaisthesis – Polyästhetik – Polyästhetische Erziehung (1986, Polyaisthesis – polyestetika – polyestetická výchova).
Rosinský, Teodor (1937) Slovenský psychiater a psychotronik. Analyzuje umenie z hľadiska jeho energoinformačných potenciálov a vrstiev. Estetické dielo – Človek, bytie a umenie (1993).
Ross, Stephen David (1935) Americký filozof a estetik. Rozpracoval termín –> nevyčerpateľnosť v kontraste. Hlavné diela – Literature and philosophy: an analysis of the philosophical novel (1969, Literatúra a filozofia: analýza filozofického románáu), A theory of art: inexhaustability by contrast (1982, Teória umenia: nevyčerpateľnosť v kontraste), The gift of beauty: The good as art (1996, Dar krásy: Dobro ako umenie), The world as aesthetic phenomenon: the image in abundance, the wonder of the earth (2007, Svet ako estetický fenomén: nadbytok obrazov, zázrak zeme).
rozhlasové umenie Umelecký druh, ktorého hlavným umeleckým materiálom je herec so svojím hlasom a zvukomalebné prístroje. Je to zvukové umenie prebiehajúce v čase. Spravidla vzniká na základe scenára, takže mnoho jeho diel patrí k interpretačným a kolektívnym umeniam.
rozprávkový Výrazová aj hodnotová kategória. Fantastický, zázračný, z neskutočného sveta. Konotácie môžu byť príjemné alebo strašidelné.
rôznoreč Termín estetiky M. M. Bachtina. Označuje existenciu rôznych spôsobov reči, ktoré ľudia používajú a ktoré existujú vedľa seba v kultúre. Sú výsledkom pôsobenia rôznych sociálnych podmienok, preto majú socio-ideologický základ. Ich koexistencia sa vyznačuje stavmi napätia a súťaživosti, ktoré podporujú dostredivé aj odstredivé tendencie. V texte literárneho diela preto prehovárajú rôzne hlasy rôznych sociálnych skupín a román (najlepšie vyjadrenie rôznoreči) je vždy dialógom. Podľa Bachtina sa štúdium umeleckého diela nemôže obmedzovať na analýzy semiotickej štruktúry diela, ale jeho znakovú štruktúru treba vždy vidieť v sociálnych a ideologických súvislostiach.
rudra Termín klasickej indickej estetiky. Označuje jednu z deviatich estetických emócií – hnev alebo zlosť, zúrivosť. –> rasa
Rúfus, Milan (1928) Slovenský básnik, esejista, prekladateľ. Uvažuje o zmysle a funkciách umenia. Hlavné estetické diela – Človek, čas a tvorba (1968), O literatúre (1974), Epištoly staré i nové (1996), Život básne a báseň života (2002).
rukopis Termín estetiky R. Barthesa. Je individuálnym umelcovým spôsobom, ako konštruuje svoje text. Je uprostred medzi jazykom a štýlom, ktoré sú dané. V rukopise sa umelec angažuje za niečo, preto využíva jazyk a zaužívané štýly v zmysle svojich zámerov. Je výsledkom slobodnej voľby.
Ruskin, John (1819-1900) Anglický estetik, teoretik výtvarného umenia a filozof. Umenie analyzoval vo vzťahu k jeho morálnej hodnote. Kritizoval industriálnu spoločnosť za to, že ničí remeselnú výrobu kultúrnych predmetov. Hlavné estetické diela – Modern painters 1-5 (1843-1862, Moderní maliari), The seven lamps of architecture (1849, Sedem lámp architektúry), The stones of Venice 1-3 (1851-1853, Kamene Benátok), Political economy of art (1857, Politická ekonómia umenia), Lectures on art (1870, Prednášky o umení).
rutinný Hodnotová kategória. Zručný, šikovný, pohotový k výkonu. Hraničí s manierou.
rytmus Časová alebo priestorová organizácia prvkov a častí celku, ktorá strieda rovnaké alebo analogické zložky v opakujúcich sa intervaloch. Niektoré prvky sú zdôraznené (zväčšené-zmenšené, svetlejšie-tmavšie, posunuté v priestore-vracajúce sa späť, vyvážené-nevyvážené a pod.). Ako vyjadrovací prostriedok ho využívajú všetky umenia. Jeho cieľom je zdôraznenie niečoho, vyvolanie napätia, navodenie pocitu monotónnosti alebo naopak dynamiky, pripútanie pozornosti diváka a pod.