stabilizačná funkcia Funkcia umenia. Umelecké dielo svojim pôsobením upevňuje sociálny poriadok buď tým, že ho podporuje a prezentuje ako vhodný či najlepší, alebo tým, že ho pomáha prebudovať tak, aby bol stabilnejší. Spravidla sa prepája s –> integračnou funkciou, prípadne s –> morálnou funkciou. –> funkcie umenia
Stadtrucker, Ivan (1935) Slovenský teoretik médií a žurnalista. Analyzoval štruktúru a fungovanie médií, hlavne televízie. Hlavné estetické dielo – Čas projektívnej kultúry (1982).
staromódny Ten, ktorý vyšiel z –> módy alebo už nie je –> moderný. Označuje fenomén, ktorý súčasný estetický vkus odmieta v prospech nového fenoménu.
Steigel, Michal (1769-1829) Slovenský filozof. V úvode k rozprave –> Mateja Holku ml. sa venoval vývinu krásy v histórii umenia.
Steiger, Emil (1873-1953) Švajčiarsko-nemecký literárny historik. Venoval sa podstate a štruktúre umeleckého diela. Estetické diela– Das dichterische Kunstwerk (1921, Básnické umelecké dielo), Grundbegriffe der Poetik (1946, Základné pojmy poetiky).
stereotyp Pravidelné a monotónne opakovanie. Umenie pracuje so stereotypom vtedy, ak chce niečo zdôrazniť. Skutočný stereotyp v umení narúša estetický zážitok.
Stibral, Karel (1971) Český estetik a výtvarník. Venuje sa estetickej reflexii prírody v spoločnosti a v umení. Estetické diela – Proč je příroda krásná. Estetické vnímání přírody v novověku (2005, Prečo je príroda krásna. Estetické vnímanie prírody v novoveku), Darwin a estetika. Ke kontextu estetických názorov Charlesa Darwina (2006), Česká estetika přírody ve středoevropském kontextu (s kolektívom, 2009, Česká estetika prírody v stredoeurópskom kontexte), John Ruskin a příroda (2011), O malebnu. Estetika přírody mezi zahradou a divočinou (2012, O malebnom. Estetika prírody medzi záhradou a divočinou), Estetika přírody. K historii estetického ocenění krajiny (2019, Estetika prírody. K histórii estetického hodnotenia krajiny).
Stolovič, Leonid Naumovič (1929-2013) Rusko-estónsky estetik a filozof. Venuje sa teórii estetickej a umeleckej hodnoty a teórii krásy. Hlavné diela – Predmet estetiki (1961, Predmet estetiky), Kategorija krasoty i sociaľnyj ideal (1969, Kategória krásna a spoločenský ideál), Priroda estetičeskoj cennosti (1972, Podstata estetickej hodnoty), Filosofija krasoty (1978, Filozofia krásy), Umirajet li iskusstvo (1982, Či umenie umiera), Estetičeskaja i chudožestvennaja cennosť (1983, Estetická a umelecká hodnota), Iskusstvo i igra (1987, Umenie a hra), Krasota. Dobro. Istina (1994, Krása. Dobro, Pravda), Filosofija. Estetika. Smech (1999, Filozofia. Estetika. Smiech).
straníckosť Termín marxistickej estetiky. Označuje taký postoj umelca v jeho tvorbe, keď svojimi dielami podporuje určitú stranu v politickom boji. Podľa tohto princípu umelec nemôže zostať v spoločenských zápasoch nestranným.
strašidelný Výrazová kategória. Vyvoláva v prvom rade strach. Môže obsahovať trochu ironický odstup od predvádzaných javov.
strnulý Hodnotová kategória. Nepružný, skostnatený, neschopný vývoja. Je blízky maniere.
stupnica Zoradenie vyjadrovacích prostriedkov v určitom systéme podľa určitých princípov. V hudobných umeniach zoradenie tónov podľa výšky, vo výtvarných umeniach zoradenie farieb podľa odtieňov alebo prechodov vo farebnom spektre.
suavitas Termín estetiky od antického Ríma do manierizmu. Označuje povrchný pôvab, ľúbeznosť tvaru veci. –> krása (terminológia)
subkultúra Relatívne samostatná časť kultúry určitej spoločnosti, ktorá je často v opozícii k dominantnej kultúre. Z hľadiska kultúry väčšiny reprezentuje odchýlku od normy. Subkultúry vytvárajú rôzne sociálne skupiny (napríklad umelecké vrstvy, mládež) alebo rôzne názorové skupiny (napríklad anarchisti, punk, skinheads, hippies, počítačoví hackeri). Úzko súvisí so životným štýlom, ktorý býva často hlavným prejavom subkultúry. Zmyslom subkultúry je vyjadrenie životných pocitov, prípadne usporiadanie svojho života podľa nich.
súborné umelecké dielo (das Gesamtkunstwerk) Termín, ktorý sa zaužíval v súvislosti s estetikou R. Wagnera a označuje jeho koncepciu –> umeleckého diela budúcnosti. Termínom Gesamtkunstwerk sa dnes už označujú rôzne prepojenia umeleckých druhov – architektúra, happening, multimédiá, termín sa používa aj na označenie komplexného designu diela (ktorý je prepracovaný do najmenšieho detailu), niekedy sa uvažuje o živote ako o Gesamtkunstwerku a pod.
subtílny Hodnotová kategória. Delikátne a starostlivo vypracovaný. So zmyslom pre mieru, teda nie perfekcionisticky.
súd vkusu –> vkusový súd
Südfeld, Simon Maximilian –> Nordau, Max
Su Dongpo –> Dongpo Juši
Suger (1081-1151) Francúzsky kňaz, spisovateľ, mecenáš. Oceňoval nádheru umenia ako cestu k osvieteniu duchovným svetlom. Diela s estetickými myšlienkami – De consecratione (1. pol. 12. st., O vysvätení), Gesta Suggerii abbatis (okolo 1150, Skutky opáta Sugera).
sujet Príbeh, ktorý prezentuje umelecké dielo. Oproti –> fabule obsahuje sujet aj prostredie a rozprávača a mnohokrát nie je logicky, kauzálne ani chronologicky radený. Je konkrétnou umeleckou realizáciou fabuly. –> narácia (narativita)
Sulzer, Johann Georg (1720-1779) Švajčiarsko-nemecký matematik, filozof a estetik. Autor prvého estetického slovníka. Hlavné diela – štúdie Analyse de génie (1759, Analýza génia), De l´énergie dans les ouvrages des beaux arts (1767, O energii diel krásnych umení), Allgemeine Theorie der schönen Künste in einzelnen, nach alphabetischen Ordnung der Kunstwörter aufeinanderfolgenden Artikeln abgehandelt (1792, Všeobecná teória umenia abecedne zoradená v jednotlivých pojmoch z umenia).
Su, Š´ –> Dongpo Juši
Sychra, Antonín (1910-1969) Český hudobný teoretik a estetik. Ako jeden z prvých v bývalom Československu analyzoval umelecké dielo s pomocou teórie informácie, sémantiky, kybernetiky, experimentálnych a štatistických metód. Jeho zámerom bola exaktná analýza umeleckej expresie a estetického zážitku. Hlavné estetické dielo – štúdia Kapitola z experimentálního výzkumu výrazu v hudbě a řeči (1962, Kapitola z experimentálneho výskumu výrazu v hudbe a v reči).
symbol Termín semiotiky. Označuje taký –> znak, medzi ktorým na jednej strane a predmetom označovania na druhej strane je arbitrárny vzťah. Sú k sebe voľne, na základe konvencie priradené. Je jedným z hlavných vyjadrovacích prostriedkov a zvláštností umenia a je súčasťou –> štruktúry umeleckého diela. Prostredníctvom symbolu môže umenie vytvárať inotaje, obrazy, ukazovať nedopovedané myšlienky a pocity. V umeleckom symbole sa stretáva kultúrna tradícia s individuálnymi predstavami umelca a zmyslovo vnímateľná skutočnosť.
symbolická forma Termín filozofie E. Cassirera. Tvorbu symbolov považuje za špecifickú vlastnosť človeka. V jej základe je reflexia a označovanie vecí menami. Symbol je vnútorným psychickým, a teda nepravým obrazom veci a odlišuje sa od signálov či iných znakov. Symbolické formy sú vyjadrením týchto obrazov, ale zároveň obrazy vecí existujú len v týchto symbolických formách. Človek sa pohybuje len vo svete symbolických foriem. Aktivita ľudského ducha smeruje k vytváraniu rôznych systémov symbolických foriem – jazyk, mýtus, náboženstvo a umenie.
symbolická sympatia Termín estetiky V. Bascha. Označuje proces empatie.
symbolická umelecká forma Termín estetiky G. W. F. Hegela. Označuje takú umeleckú formu, v ktorej sa idea ešte nedokáže naplno prejaviť v zmyslovej forme a hľadá svoje dokonalé vyjadrenie, na rozdiel od –> klasickej a –> romantickej umeleckej formy. Prejavuje sa v každom umeleckom druhu, avšak najlepšie jej zodpovedá symbolické umenie – architektúra.
symbolické umenie –>symbolická umelecká forma
symetria 1. Termín antickej gréckej estetiky označujúci aritmeticky a geometricky určené proporcie. Vyjadruje, že krása sa rodí z proporcií, ktoré je možné číselne vyjadriť. 2. Teória týchto proporcií. 3. V modernej estetike a teórii umenia zrkadlové rozmiestnenie bodov alebo častí obrazu okolo osi.
synestézia Psychofyziologický mechanizmus, pri ktorom sa kombinuje podráždenie viacerých zmyslov. Často ho využívajú rôzne umelecké druhy.
syntaktická hustota Termín estetiky N. Goodmana. Označuje situáciu, v ktorej malá zmena v štruktúre predmetu už vytvára z predmetu iný symbol. Je to nevyhnutný znak umeleckého diela.
syntetické umelecké druhy Umelecké druhy, ktoré využívajú umelecké prostriedky viacerých umeleckých druhov. Ich tvorby sa najmä pri technických umeniach zúčastňujú veľké tímy tvorcov. V podobe úžitkového umenia existujú dlhé stáročia, posledné storočia európskej kultúry prinášajú stále nové, napr. multimediálne umenie, televízne umenie.
syntéza umení Praktické prepájanie umeleckých prostriedkov rôznych umeleckých druhov. Jej výsledkom sú syntetické umelecké druhy. ´–> integrácia umení.
Szántó, Ladislav (1894-1974) Slovenský filozof a publicista. Umenie považoval za formu poznávania sveta. Hlavné estetické dielo – článok Proletárska podstata románu Pole neorané (1932).