Abhinavagupta (cca 975-1025) Indický encyklopedický mysliteľ, filozof, jogín a estetik. Rozpracoval teóriu estetického vnímania ako procesu obsahujúceho rôzne úrovne – zmyslový podnet, imaginácia, emócia, katarzia, transcendencia. Venoval sa aj štruktúre umeleckého diela a rozlišoval štyri vrstvy významu – prvotný alebo konvenčný, druhotný, terciárny alebo intencionálny, sugerovaný. Skutočné umelecké dielo nielen podráždi naše zmysly, ale stimuluje aj imagináciu, emócie a povznáša recipienta k univerzálnym princípom. V tomto povznesení recipient zabúda na svoju individualitu a rozplynie sa v nadindividuálnom. V konečnom štádiu sa stretáva skutočný, transcendentálny estetický zážitok s prežitím najhlbších významov umeleckého diela. V termíne –> rasa tak Abhinavagupta odlíšil jeho bežnú, katarktickú úroveň od hlbšej, transcendentnej úrovne. Transcendentná úroveň ukazuje, že estetický zážitok nie je to len emocionálnym procesom, ale je komplexným prežitím subjektu v absolútne. Estetický subjekt sa preto odlišuje od obyčajnej osobnosti. Hlavné estetické dielo – Abhinava Bharati (1. pol 11. st., Bharata podľa Abhinavaguptu).
abstrakcia Označuje dva príbuzné procesy v umeleckej tvorbe: 1. Umelec odhliada od reálnych tvarov – v tomto prípade vzniká nezobrazujúce dielo. 2. Umelec analyzuje, redukuje alebo zovšeobecňuje reálne tvary – v tomto prípade vzniká buď dielo orientované na hlbšie štruktúry skutočnosti, alebo na odhaľovanie možností umeleckých vyjadrovacích prostriedkov.
Abū ‘Alī al- Hasan ibn al-Hasan ibn al-Haytham (al-Basri, Alhazen) (965-1040) Arabský matematik, astronóm, fyzik a filozof.Venoval sa ontológii krásy. Hlavné dielo s estetickými myšlienkami – Kitab al-Manazir (1021, Kniha o optike).
Abū ‘Alī al-Husayn ibn ‘Abd Allāh ibn Sīnā al-Balkhī –> Ibn Sina
Abū Nasr Muhammad ibn al-Farakh al-Fārābi –> al-Fārābi
adhbuta Termín klasickej indickej estetiky. Označuje jednu z deviatich estetických emócií – prekvapenie. –> rasa
Adorno, Theodor Wiesengrund (1903-1969) Nemecký filozof, teoretik umenia a estetik. Venoval sa problému autonómie umenia, funkcií umenia a štruktúre umeleckého diela. Umelecké dielo je podľa neho historicky vzniknuté a meniace sa usporiadanie momentov, preto je pri definícii umenia nutné brať do úvahy konkrétnu kultúrno-historickú situáciu. Umelecké diela ustaľujú to, čo je vo svete pominuteľné, čím transcendujú samé seba a sú zjavením, výbuchom nepredvídateľného (–> apparition, –> plodný okamih). Tým sa dielo stáva záhadou, v ktorej sa rodí pravdivostná hodnota diela. Umenie sa stáva poznávaním. Hlavné estetické diela – Philosophie der neuen Musik (1948, Filozofia novej hudby), Ästhetische Theorie (1969, Estetická teória).
aesthetica Termín A. G. Baumgartena. Pomenoval tak samostatnú vednú disciplínu o zmyslovom poznaní. –> zmyslové poznanie
afekt Cit. U mnohých estetikov sa považuje za centrálnu schopnosť človeka vo vzťahu k umeleckej tvorbe a v estetickom vnímaní. Pozitívne hodnotia afekt v estetických procesoch hlavne rôzne emocionálne orientované teórie, negatívne ho hodnotia intelektualisticky orientované teórie. V osvietenstve sa rozvinula silná tendencia v myslení o hudbe (s dosahmi do estetiky) – –> afektová teória. S pojmom cit výrazne pracuje aj estetická teória vcítenia. Niekedy sa používa alternatívne s pojmom estetický cit.
afektívne a priori Termín estetiky M. Dufrena. Označuje individuálne existenciálne kategórie, ktorá nám v estetickom vnímaní umožňujú emocionálne preciťovať umelecké diela. Je základom estetickej a vkusovej schopnosti. Afektívne a priori v umení umožňuje umeniu prezentovať pravdu skutočnosti.
afektovaný Hodnotová kategória. Označuje prehnaný alebo strojený výraz, ktorému chýba zmysel pre mieru.
afektová teória Teória, podľa ktorej je umelecké dielo vyjadrením emócií umelca. Cieľom diela je vyjadriť, zobraziť, komunikovať afekt, cit, vášeň, či širšie vnútorný svet umelca. Vznikla v teórii hudby v osvietenstve, ale toeretici tohto smeru sa od začiatku vyjadrovali tak, ako keby ich teória platila pre akékoľvek umelecké dielo. Jej opozitom je –> étosová téória.
affective fallacy (do slovenčiny ťažko preložiteľný termín označuje falošnú predstavu o účinkoch, afektívny blud) Podľa metódy –> close reading sa pri analýze umeleckého diela treba pridržiavať textu samotného. Omylom by bolo analyzovať účinky, ktoré má toto dielo na recipienta, lebo v takom prípade by sme už neskúmali dielo samotné, ale recipienta. Affective fallacy je takýmto omylom. –> genetic fallacy –> intentional fallacy –> linguistic fallacy
aforistický Výrazová kategória. Úsečný, stručný, ale výstižný. Aforistický výraz je oproti lapidárnemu vtipnejší.
agitačná funkcia Funkcia umenia. Umelecké dielo získava svojich percipientov pre nejakú myšlienku alebo činnosť. Často ju využívajú autoritatívne politické režimy. –> funkcie umenia
Achnaton (Amenhotep IV.) (?-1350? pr.n.l.) Egyptský panovník, teológ a básnik. Vo svojej teológii rozvinul estetickú teóriu založenú na mystike svetla a životnej sily. Hlavné dielo s estetickými myšlienkami – báseň známa pod názvom Chválospev na Slnko (okolo 1360 pr.n.l.).
aisthētikós (= týkajúce sa zmyslového vnímania) 1. Na základe tohto termínu A. G. Baumgarten pomenoval estetiku. 2. V koncepcii W. Welscha jednota zmyslového vnímania (pozorovania), imaginatívnych a experimentálnych procesov psychiky, ako aj následnej reflexie týchto procesov. Na tomto základe analyzoval estetizáciu súčasného sveta a anestetizáciu nášho vnímania.
akademizmus Postup v umeleckej tvorby, ktorý sa prísne pridržiava zaužívaných kánonov, vyjadrovacích prostriedkov a umeleckých postupov. Umelec-akademik si ctí spôsoby tvorby starých majstrov a snaží sa ich čo najvernejšie napodobiť, lebo sú pre neho neprekonateľnou autoritou a vzorom. Svoju tvorbu buduje na jasných a overených princípoch tak, aby sa jeho umelecké dielo bez diskusie a hneď zaradilo medzi overené umelecké hodnoty. V atmosfére akademizmu jestvujú „povolené“ a „nepovolené“ postupy. V konečnom dôsledku ústi do –> formalizmu. Do značnej miery sa akademizmus opiera o dobovú kultúru, z ktorej odvodzuje svoje postupy a o „dobrý“ estetický vkus. Akademizmus úzko súvisí s –> manierou, s –> epigónstvom a s à konvenciou.
akčný Hodnotová kategória.Označuje také umelecké dielo, ktoré je vybudované prevažne na konaní postáv s malým ohľadom na ich vnútorné psychické procesy, prípadne psychické procesy nie sú rozohrané do takej hĺbky, ako by si veľa akcie vyžadovalo. Zameriava sa na scény, v ktorých prebieha akcia, často s jednoduchým zauzlením a konfliktom. Postavy mnohokrát konajú stereotypne až schematicky. Zložitejšie rozvíjanie príbehu ustupuje do pozadia. Akcie a konflikty sú spravidla rozohrané v rýchlej časovej postupnosti.