vstupná emócia Začiatok –> estetického vnímania. Recipient získal zmyslový podnet z umeleckého diela, ktoré ho zaujalo, prekvapilo a pritiahlo jeho pozornosť. V dôsledku koncentrácie percipient prestal uvažovať o bežných každodenných starostiach a vznikli podmienky pre ďalšie fázy estetického vnímania. Vstupnú emóciu si človek nemusí uvedomiť, môže mať rôzny stupeň – od vcelku plynulého zaujatia pozornosti až po prudké prekvapenie. Vstupná emócia je predpokladom pre rozbehnutie komplexného estetického vnímania. Ak sa neobjaví, zmyslový podnet nevedie k estetickému zážitku – buď bol príliš slabý, alebo príliš silný, alebo príliš neznámy, alebo príliš známy recipientovi.
vstupný významový element Termín estetiky S. Šabouka. Zložka významu umeleckého diela. Je to znak, ktorý v sebe sústreďuje skúsenosť recipienta a mimo neho existujúceho súcna. Vedie recipienta k opätovnému prežívaniu jeho skúsenosti. Prepojením viacerých vstupných významových elementov vzniká –> umelecký sémantém.
všedný Výrazová aj hodnotová kategória. Priemerný, ošúchaný, nepôvodný. Označuje javy alebo skutočnosti, ktoré ničím nevynikajú oproti svojmu okoliu. Dlho stálo v protiklade k umeniu a kráse, ktoré sa vyznačujú originalitou. Umenie rozbíjalo všednosť ozvláštnením skutočnosti. Podľa M. Zusku a W. Welscha je všednosť súčasťou každodenného vnímania estetických hodnôt v súčasnosti a ohrozuje samotné estetické vnímanie, pretože robí percipienta necitlivým voči estetickým hodnotám.
všeobecná estetika 1. Nepresné označenie pre tú časť estetickej teórie, ktorá rieši najvšeobecnejšie zákonitosti estetična. Názov vznikol hlavne kvôli odlíšeniu filozoficky a deduktívne orientovanej estetickej teórie (hanlivo označovanej za metafyzickú a špekulatívnu orientáciu) a analyticky, empiricky založenej teórie umeleckých procesov. Niekedy sa stotožňuje s –> filozofiou umenia. 2. V koncepcii M. Benseho tá časť estetiky, ktorá skúma estetično mimo jeho empirickej evidencie, dokonca ešte pred empirickým skúmaním estetických kvalít.
všeobecná teória umenia Teoretické skúmanie všeobecných zákonitostí rôznych umeleckých druhov. Analyzuje a interpretuje tie ich vlastnosti, ktoré majú spoločné. Je to interdisciplinárna veda blízka estetike, niekedy sa stotožňujú. Označenie všeobecná teória umenia vzniklo pre odlíšenie exaktných analýz a interpretácií umenia, ktoré sa malo opierať o znalosť umeleckého materiálu – na rozdiel od filozofickej estetiky, ktorá bola považovaná za špekulatívnu. Má mať postavenie medzi estetikou a teóriami jednotlivých umení. Jej hlavným problémom je problém formy umeleckého diela. Vo veľkej miere používa porovnávaciu metódu. Stala sa známou aj pod názvom allgemeine Kunstwissenschaft pod vplyvom nemeckých estetikov a teoretikov umenia, ktorí ju na prelome 19. a 20. storočia presadzovali.
vtip Krátky humorný útvar. –> humor
Vygotskij, Lev Semjonovič (1896-1934) Ruský psychológ. Skúmal umelecké dielo z hľadiska reakcií percipienta. Vymedzoval psychológiu umenia, ktorú chápal ako skúmanie formy diela, funkčnú analýzu jeho prvkov až po analýzu estetického vnímania. Skúmal priebeh estetického zážitku a zvlášť katarzie. Katarzia je prejavom výbuchu citov a ich vybitím. Tak sa umenie stáva nástrojom, prostredníctvom ktorého sa do spoločnosti dostávajú najintímnejšie city. Hlavné estetické dielo – Psichologija iskusstva (1925, Psychológia umenia).
vyjadrovací prostriedok Znak, znaková sústava alebo kompozičné zákonitosti, s pomocou ktorých umelec vyjadruje svoje pocity a predstavy, realizuje v určitom umeleckom materiále svoje umelecké tvorivé zámery. Tieto sústavy a zákonitosti fungujú a platia v určitej kultúre, niekedy si ich kultúry odovzdávajú. Také sú napríklad antická symbolika, zákony perspektívy, tonálny systém. Sú súčasťou kultúrnej tradície. Ovplyvňuje ich umelecký materiál (nie každý prostriedok možno použiť v každom materiále), avšak sú od neho relatívne nezávislé. Určitý výber vyjadrovacích prostriedkov charakterizuje umelecký žáner.
výpoveď –> sebavyjadrenie
výraz 1. Vyjadrenie pocitov, myšlienok a predstáv v zmyslovo vnímanom materiále. V rôznych koncepciách môže byť umelecké dielo výrazom boha, človeka, nadosobnej idey, spoločnosti a pod. Výraz v diele je charakteristický tým, že predstavy umelca nie sú jednoducho zobrazené, ale získavajú silný emocionálny podtext. Umelecká tvorba a umelecké dielo fungujú podľa princípov výrazu, to znamená, že vždy sú jednotou materiálu a myšlienky či pocitov. Pretože táto jednota je aj princípom znaku, má výraz vždy znakovú povahu. 2. Proces vyjadrovania, umelecká tvorba. 3. V estetike F. Miku spôsob vyjadrenia a zložka celkového inventára systému funkčných aspektov vyjadrovania. –> výrazová kategória. –> štruktúra umeleckého diela
výrazný Výrazová kategória – intenzívny a pôsobivý. Hodnotová kategória – dobre a jasne vystihnutý či vyjadrený.
výrazový tanec Tanečné kreácie, ktoré vyjadrujú určitú myšlienku, predstavu či emóciu. Spravidla netvoria uzavretý tvar a často sa ani nepredvádzajú v rámci uceleného predstavenia. Voľne prechádzajú do –> pantomímy a do –> tanečného umenia.
„vysoké umenie“ Hodnotiaci termín na označenie umenia s vysokou umeleckou hodnotou, ktoré tvorí to najcennejšie z umeleckej tradície. Termín mal ambície stať sa opisným a analytickým. Označuje umenie, ktoré vyhovuje požiadavkám na kompozične a myšlienkovo vytríbené umelecké diela, požiadavkám záujmu kultúrnych elít o špičkové kultúrne hodnoty. Preto je „vysoké umenie“ často určené kultúrnym elitám a „masy“ majú byť k jeho vnímaniu vychovávané. Kritériá pre jeho ohraničenie sú úzko späté s mocenskými vzťahmi v spoločnosti a s prevažujúcim estetickým vkusom. Od –> „nízkeho umenia“ sa odlišuje hlavne využívaním zložitej ikonografie a cieľavedomým rozvíjaním umeleckej tradície, prípadne jej zložitým negovaním. Považuje sa za hodné dokumentácie, archivovania, vedeckého záujmu a sponzorstva. Tvorcovia „vysokého umenia“ sú spravidla školení profesionáli. Až do vzniku umeleckého priemyslu sa spravidla nesnažili o masové šírenie svojich diel. Výrazne sa dištancujú od gýča.
výtvarná estetika 1. Estetické a umelecké princípy výtvarného umenia. 2. Nesprávne označenie pre estetickú reflexiu výtvarného umenia. –> estetika výtvarného umenia
výtvarné umenie Skupina umení, ktorých hlavným umeleckým materiálom je plocha, farba, línia a priestor. Sú to priestorové umenia. Vnímame ich zrakom, hmatom a v prípade architektúry celým svojím životom. Cieľom výtvarných umení je pomocou ozvláštnenia vizuálneho sveta viesť nás k ľudským pocitom. Snažia sa o úpravu životného prostredia. Môžu byť aj interpretačnými umeniami, ak návrh umelca realizuje tím odborníkov, čo sa najčastejšie stáva v sochárstve a architektúre. Členia sa na maliarstvo, sochárstvo, grafiku, kresbu, fotografiu a architektúru.
význam Myšlienkové, ideové a pocitové posolstvo umeleckého diela, ktoré je zakotvené v znakovej podobe umeleckého diela a dotvára sa v estetickom vnímaní, resp. v interpretácii umeleckého diela. Dielo väčšinou nesie v sebe celý komplex významov, prípadne ich kombinácia môže vytvárať jeden význam diela. Význam konkrétneho diela je individuálne a historicky premenlivý, rôzne spoločenstvá v rôznom priestore a čase môžu vidieť v diele rôzne významy, čo ovplyvňuje aj tvorbu kultúrnej tradície. Považuje sa aj za hlavnú hodnotu diela. Teóriou významu sa špeciálne zaoberá –> semiotická estetika a –> ikonológia, tvorbou významu –> štylistika. –> znak
významová forma Termín, ktorý priniesol C. Bell a ďalej rozpracovala S. Langerová. Označuje určité usporiadanie súčastí umeleckého diela, ktorá vyvoláva estetický cit. Nie je však možné nájsť pevné zákonitosti a dôvody pre také usporiadanie. Je to len čistá forma očistená od iných prímesí (asociácií a pod.). Pretože forma je významovou len vtedy, ak vyvoláva estetický cit, nemôže skutočný vzťah k dielu existovať bez osobného zážitku.
vzdelávacia funkcia Funkcia umenia. Umelec sa prostredníctvom diela snaží vzdelávať širokú verejnosť. Táto funkcia sa spravidla stotožňuje s –> osvetovou funkciou. Pri vzdelávacej funkcii sa však dielo nemusí obracať k menej vzdelaným ľuďom. –> funkcie umenia
vznešený Výrazová aj hodnotová kategória. Mimoriadne významný, duchovne mohutný, poskytuje podnet pre nepokoj a zároveň úctu s radosťou.
vzor Estetická alebo umelecká hodnota, ktorá je z hľadiska estetických noriem či estetického vkusu hodná nasledovania. Vzory si vyberajú umelci pre tvorbu umeleckých diel, ale aj iní ľudia pre svoje estetické činnosti. Funkcia vzoru je dôležitá pri móde, ale funguje aj v kultúrnej tradícii, v ktorej si spoločenstvo vytvára vzory pre svoju vlastnú kultúrnu tvorbu. Na vzory sa orientuje –> epigónstvo a –> akademizmus. Môže sa stať aj základom –> kópie. –> kánon