vkus –> estetický vkus
vkusný Hodnotová kategória. Upravený podľa noriem prijímaných v dominantnej kultúre, pekný vzhľadom, vhodne vypracovaný.
vkusový súd Slovné alebo iné vyjadrenie, ktoré označuje výsledok –> estetického vnímania. Vkusovým súdom človek oznamuje, či mal z vnímania predmetu estetický zážitok alebo nie. Jeho najčastejšou formou sú vety „Páči sa mi.“ „Nepáči sa mi.“ U poučeného recipienta je súčasťou súdu aj zdôvodnenie, prečo sa mu predmet páči alebo nepáči. Estetický súd nikdy nehodnotí umelecké dielo alebo predmet samé osebe, ale vždy vzťah človeka k predmetu, vzťah jeho estetických noriem a –> estetickej funkcie predmetu. Jeho podobu zásadným spôsobom ovplyvňujú –> estetické normy. Niekedy sa nazýva estetickým súdom alebo súdom vkusu.
Voigt, Vilmos (1940) Maďarský folklorista, semiotik a teoretik literatúry. Venuje sa semiotickej štruktúre umeleckého diela. Hlavné diela s estetickými myšlienkami – Bevezetés a szemiotikába (1977, Úvod do semiotiky), Genre, strukture and reproduction in oral literature (1980, Žáner, štruktúra a zobrazenie v ústnej literatúre).
Volek, Jaroslav (1923-1989) Český estetik a hudobný vedec. Venoval sa predmetu estetiky, ktorú chápal ako náuku o kráse a jej metódy. V rámci estetiky odlišoval samostatnú všeobecnú teóriu umenia. Do estetiky vnášal semiotické a komunikačné prístupy. Spracoval dejiny estetiky. Hlavné diela – Kapitoly z dějin estetiky (1966, Kapitoly z dejín estetiky), Základy obecné teorie umění (1968, Základy všeobecnej teórie umenia), štúdie K otázkám předmětu a metod estetiky a obecné teorie umění (1963, K otázkam predmetu a metód estetiky a všeobecnej teórie umenia), K pojmu funkce v estetice a teorii umění (1977, K pojmu funkcia v estetike a v teórii umenia).
Volkelt, Johannes (1848-1930) Nemecký psychológ, filozof a estetik. Rozvíjal teóriu vcítenia, ktoré chápal ako komplexný vnem. Považuje ho za hlavný predmet estetiky. Umenie je výsledkom symbolizácie, ktorá dáva estetickému vcíteniu osobitý charakter. Estetické diela – Ästhetische Zietfragen (1895, Aktuálne otázky estetiky), System der Ästhetik I.-III (1905-1914, Systém estetiky).
Volpe, Galvano della (1895-1968) Taliansky estetik. Analyzoval funkcie umenia a sémantické súvislosti umeleckého diela. Priniesol termín –> sémantická organickosť. Hlavné diela – Crisi critica dell´estetica romantica (1941, Kritika romantickej estetiky), I Presupposti critici di un´estetica materialista (1947, Kritický náčrt materialistickej estetiky).
voľná krása (pulchritudo vaga) Termín estetiky I. Kanta. Označuje nezávisle existujúcu krásu, ktorá pre svoju existenciu nepotrebuje naše predstavy o účelnosti veci. Nezávisí od intelektuálnych či morálnych noriem a pravidiel. Je to krása prírodných vecí a živočíchov, abstraktných ornamentov, krása hudby bez textu a pod. –> podmienená krása
Vopálenský, Ján (1945) Slovenský psychológ. Venoval sa psychológii dramatických umení. Hlavné estetické dielo –štúdia Psychológia tvorby v dramatických umeniach (1981).
vrstvy umeleckého diela Terminológia členiaca štruktúru umeleckého diela podľa vzdialenosti od beztvarej a nespracovanej hmoty. Spravidla sa rozoznáva materiálová, tematická a významová vrstva:
- Materiálová vrstva je hmotou, z ktorej je umelecké dielo urobené (farby, zvuky, ľudské telo, svetlo a pod.). Nesie ostatné vrstvy, ktoré bez nej zanikajú. Do diela vstupuje buď spracovaná alebo aspoň na základe náhodného či cieľavedomého výberu umelcom. Na jej základe vzniká systém umeleckých druhov. Nie je totožná s formou diela.
- Spracovaním materiálu vznikajú vyjadrovacie prostriedky, ktoré sú súčasťou tematickej vrstvy. V nej sú zakotvené motívy diela a hlavne na jej základe vzniká systém umeleckých žánrov. Označuje sa aj ako tvar diela. Niekedy sa tematická vrstva s vyjadrovacími prostriedkami považuje za nositeľa špecifika umenia oproti iným ľudským činnostiam. Nie je totožná s formou ani s obsahom diela.
- Významová vrstva obsahuje významy začlenené do diela umelcom prostredníctvom tematickej vrstvy. Konkretizuje sa a formuje pri stretnutí diela s percipientom. Nie je totožná s obsahom diela.
- Niekedy sa za tretiu (namiesto významovej) alebo za štvrtú vrstvu diela považuje umelecká hodnota. Jednotlivé vrstvy sú v rámci diela úzko previazané, avšak v rámci kultúrnej tradície sa zvyknú ich charakteristiky preberať a citovať.
- Interpretačné umelecké diela môžu mať až dve materiálové vrstvy – napr. notový zápis a zvuky vyludzované nástrojmi. V histórii vznikol pokus o vylúčenie materiálovej vrstvy z umeleckého diela – konceptuálne umenie, avšak aj to bolo odkázané na (aspoň schematické) materiálové sprostredkovanie tematickej a významovej vrstvy. –> štruktúra umeleckého diela, –> obsah, –> forma