umelecká akadémia Škola pripravujúca budúcich umelcov. Do umeleckej akadémie nastupuje človek s určitým talentom, ktorý má táto škola rozvinúť tak, aby bol v budúcnosti schopný tvoriť umelecké diela v niektorom umeleckom druhu. Škola rozvíja zručnosti a schopnosti svojich študentov, podnecuje ich umeleckú obrazotvornosť, prípadne koriguje obrazotvornosť v smere estetických noriem, ktoré na akadémii prevládajú. Študenti umeleckej akadémie sa učia aj pracovať s umeleckými prostriedkami a s umeleckým materiálom. Rozvíja sa vlastný umelecký štýl. Škola poskytuje aj hlbšiu orientáciu v kultúrnej tradícii i všeobecné kultúrne vzdelanie.
umelecká entropia (aj – estetická entropia) Termín estetiky F. Miku. Označuje tvorivé možnosti umenia, ktoré vyplývajú z existujúcej umeleckej tradície a zo súčasných umeleckých programov.
umelecká funkcia Funkcia umenia. Charakteristická črta umeleckých diel, ktorá ich odlišuje od iných ľudských diel. Umelecké diela vznikajú ako predmety, ktorých existencia je odvodená od niečoho – lebo sú obrazom skutočnosti a vnútra umelca – ale súčasne tvoria svojbytnú skutočnosť. Súhrn týchto zvláštnosti sa nazýva umeleckou funkciou. Umelecká funkcia sa v estetickom vnímaní prejavuje tak, že dielo prežívame aj ako obraz skutočnosti, aj ako samostatný nový celok naviazaný na kultúrnu tradíciu. Ak sa takéto dielo súčasne zapojí do kultúrnych aktivít spoločenstva, získava aj –> umeleckú hodnotu. V Európe posledných piatich storočí sa umelecká funkcia odčlenila od iných funkcií umenia a považuje sa za hlavnú (niekedy jedinú) funkciu umeleckých diel.
umelecká hodnota Vzťah, ktorý vzniká pri stretnutí umeleckého diela s umeleckou funkciou a človeka, ktorý má z vnímania diela estetický zážitok. Súčasne musí toto dielo reálne fungovať v kultúre spoločenstva a spoluvytvárať tak umeleckú kultúru. Umelecká hodnota je tak výsledkom skutočnosti, že dielo určitým spôsobom vyjadruje umelcove pocity, nastavuje zrkadlo spoločenstvu, nadväzuje na kultúrnu tradíciu a spoločenstvo ho v týchto súvislostiach akceptuje. Akceptovanie umeleckej hodnoty diela znamená, že spoločenstvo využíva toto dielo ako zásobáreň ľudských pocitov, skúseností, ideí, predstáv. Dielo môže mať aj –> estetickú hodnotu, jej prítomnosť však nevytvára špecifikum umeleckého diela.
umelecká imaginácia Umelcova schopnosť tvoriť –> umelecké obrazy. Nadväzuje na kultúrnu tradíciu, pretože obsahuje tak schopnosť kombinovať rôzne umelecké symboly a významy, ako aj schopnosť produkovať nové a originálne obrazy. Na rozdiel od obrazotvornosti ostatných ľudí, umelcova dokáže premeniť bežné ľudské zážitky a bežné ľudské chápanie sveta na umelecké obrazy a vedie umelca pri ich vtelení do umeleckého diela. Obrazotvornosť možno podnecovať, a tým rozvíjať, ale nie priamo cvičiť tak, ako talent.
umelecká inšpirácia Súčasť umeleckej tvorby, pri ktorej umelec na základe koncentrácie pozornosti začína skutočnosť okolo seba vnímať ako súbor umeleckých prostriedkov a umeleckého materiálu vhodného pre vyjadrenie obsahov vedomia. V inšpirácii sa objavuje umelecký tvorivý zámer alebo predstava, ako ho realizovať v umeleckom materiále. Inšpirácia prichádza často neočakávane ako blesk, avšak mnohokrát po dlhodobej príprave na tvorbu. Prináša a koncentruje tie umelcove predstavy a zážitky, ktoré sú podstatné pre budúce umelecké dielo. Mimoriadnu schopnosť inšpirácie prejavuje –> génius, bez schopnosti inšpirácie skĺzne umelec do –> epigónstva.
umelecká interpretácia Tvorba umeleckého diela na základe predlohy (scenár, partitúra a pod.) –> Interpretačný umelec dopracúva predlohu, vytvára z nej plnohodnotný a vnímateľný tvar, alebo ju úplne pretvára podľa svojich predstáv, alebo prináša vlastné chápanie myšlienok spredmetnených v predlohe. Umelecká interpretácia je plnohodnotnou umeleckou tvorbou, ak nie je len mechanickou reprodukciou toho, čo predpisuje predloha. Predmetom dlhých diskusií je podiel tvorivosti v práci interpretačného umelca.
umelecká komunikácia Prenos estetickej, umeleckej alebo inej informácie umeleckým dielom od umelca k percipientovi. Umelec a recipient si v procese tvorby a recepcie vymieňajú komplexnú informáciu zakódovanú v diele, ktoré ako správa tvorí systém znakov. Komunikácia prebieha v určitej kultúrnej a sociálnej situácii. –> komunikačná estetika
umelecká konvencia 1. Zaužívané spôsoby vyjadrenia alebo použitia vyjadrovacích prostriedkov umelcami v jednom regióne, v jednom umeleckom smere, v jednom čase a pod. Vyviera z –> individuálnych štýlov, avšak pohybujú sa v nej viacerí umelci. Niekedy ju využívajú zámerne, aby sa odlíšili od inej skupiny umelcov. 2. Termín estetiky F. Mika. Označuje spoločné výrazové štruktúry umeleckých diel, ktoré sú súčasťou jedného vývinového radu.
umelecká krása Súhrnné označenie pre esteticky pozitívne kvality umeleckých diel alebo umenia. Vzniká na základe umeleckej funkcie a umeleckej hodnoty umeleckých diel. Pôvodne sa umenie považovalo výlučne za oblasť krásy, dnes prináša aj rozklad, škaredé, hrôzu a pod. Preto sa dnes sa tento termín nahradzuje všeobecnejším termínom –> umenie alebo –> umelecké estetično.
umelecká kritika Analýza a interpretácia umeleckých diel za účelom diagnostikovania ich umeleckej hodnoty, ich vzťahu k požiadavkám spoločenstva na umenie, ich vzťahu k umeleckej tradícii a ich miesta v tvorbe umelca. Komentuje a analyzuje hlavne súčasnú umeleckú tvorbu a súčasné umelecké diela, aby im našla miesto v systéme umenia. Hodnotí diela formálne aj obsahovo, individuálne aj v skupinách, porovnáva ich s kánonom a s estetickými normami. Vyslovuje –> kritické súdy.
umelecká kultúra Relatívne samostatná štruktúra v kultúre spoločenstva, ktorá komplexne zabezpečuje vznik a existenciu umeleckých diel. Súčasťou umeleckej kultúry sú: umelecké akadémie, umelecké združenia a podporné spolky, inštitúcie zabezpečujúce vznik, uschovanie a šírenie umeleckého diela (napríklad filmové ateliéry, hudobné telesá, galérie, ale aj televízia), obchodníci s umením, mecenáši a umelecké agentúry tvoriace umelecký trh, umelecká kritika, kultúrna politika, teória umenia aj obecenstvo a časť estetickej výchovy. Celý tento systém sa vyvinul a existuje okolo svojho centra – umeleckých diel.
umelecká metóda Termín marxistickej estetiky. Označuje súhrn princípov, o ktoré sa opiera umelecká tvorba. Podmieňuje ju výber toho, čo umelec zobrazuje a ako to zobrazuje. Pre hodnotenie umeleckej metódy je v marxistickej estetike podstatné ideové zacielenie diela.
umelecká obrazotvornosť –> umelecká imaginácia
umelecká pravda (pravda, pravdivosť v umení)
- Verné zobrazenie skutočnosti v umeleckom diele. Spravidla sa za pravdu nepovažuje len zobrazenie vonkajších foriem skutočnosti, ale zobrazovanie jej hlbších zákonitosti, jej vnútornej logiky. Zároveň sa požaduje konkrétna historická podoba skutočnosti. Požiadavka na pravdivosť umeleckého diela sa tu týka zmysluplnosti, ucelenosti a konkrétnosti myšlienok a príbehov vyjadrených v diele.
- Výsledok poznávania skutočnosti umením. Nemusí ísť o kognitívne poznávanie, môže to byť aj zmyslové a emocionálne uchopovanie skutočnosti.
- Vyjavovanie najhlbších prúdov bytia v umeleckom diele.
- Termín marxistickej estetiky. Označuje zobrazenie podstatných vývinových zákonitostí spoločnosti (= triedneho boja), ktoré umelec zobrazuje v diele. Dielo tak spája poznávaciu a estetickú funkciu umenia. Umelecká pravda je základnou požiadavkou pre umenie socialistického realizmu.
umelecká situácia 1. Termín estetiky F. Mika. Označuje aktuálny moment, prierez niekoľkých vývinových radov v umeleckej tvorbe. Iným názvom pre umeleckú situáciu je umelecká súčasnosť. 2. Termín estetiky Z. Mathausera. Označuje systém diela, reality, ktorú odráža, proces vzniku aj recepcie diela, ako aj štruktúru diela. –> štvorec umeleckej špecifickosti
umelecká technika 1. Technológia a nástroje, ktoré sa využívajú v umeleckej tvorbe – napr. fotoaparát, zvukové syntetizátory, striekacia pištoľ. Sú to –> umelecké nástroje na súčasnej úrovni civilizácie. 2. Metaforické označenie pre spôsob umelcovej práce s vyjadrovacími prostriedkami. Umelecká kritika hodnotí umelca podľa vyspelosti umeleckej techniky a pod.
umelecká výchova Proces prípravy umelcov na rôznych stupňoch škôl. Umelecká výchova sa snaží z ľudí s talentom vychovať ľudí schopných tvoriť umelecké diela. Existovala v rôznych formách – ako majstrovská výchova založená na bezprostrednom kontakte majstra a žiaka, aj ako skupinové a viac-menej formálne vyučovanie na umeleckých akadémiách. Pracuje rôznymi metódami – bezprostredná imitácia majstra, improvizácia, napodobovanie starých majstrov, vlastná práca žiaka pri učiteľových korekciách a pod.