hudba –> hudobné umenie
hudba sfér Termín estetiky Pytagorovcov. Označuje komplexný a harmonický hudobný zvuk, ktorý neustále vydáva kozmos. Pretože ide o neustály proces, nepočujeme ho.
hudobná estetika 1. Estetické a umelecké princípy hudobného umenia. 2. Nesprávne označenie pre estetickú reflexiu hudby. –> estetika hudby
hudobné umenie Skupina umení, ktorých hlavným umeleckým materiálom je zvuk. Vnímame ich sluchom a celým telom (tzv. kostné počutie, vnímanie rytmu a pod.), niekedy sú výrazne doplnené o zrakové podnety (napr. opera). Sú to časové umenia, lebo prebiehajú v čase, sú v čase aj prezentované, a sčasti aj priestorové umenia, pretože rátajú s účinkom priestoru. Cieľom hudobných umení je vyjadrovať najjemnejšie citové hnutia človeka. Sú to často interpretačné umenie, pretože hudobníci zväčša hrajú a spievajú podľa predlohy napísanej iným umelcom. Člení sa na inštrumentálnu hudbu, vokálnu hudbu, zmiešanú a spevohru. V súčasnosti často splýva so zvukovou kulisou.
Hugo zo sv. Viktora (1096-1141) Francúzsky alebo nemecký kňaz, teológ, filozof, estetik. Snažil sa o systematický opis krásy sveta, pričom postupoval od viditeľnej krásy ku kráse boha. Zmyslová krása je symbolom neviditeľnej krásy. Skutočnú krásu, krásu boha, je možné postihnúť len –> estetickou kontempláciou. Hlavné dielo s estetickými myšlienkami – De tribus diebus (cca 1125, O troch dňoch).
humanistická interpretácia Spôsob vysvetľovania kultúrnych artefaktov a umeleckých diel, ktorý rozpracovala poznańská metodologická škola pod vedením –> J. Kmitu. Táto intepretácia predpokladá, že kultúrny artefakt, ktorý má symbolickú povahu, vznikol v zmysluplnej činnosti. V postupe interpretácie sa vyčleňujú poznatky a hodnoty tvorcu, ktoré umožnili činnosť.
humanizačná funkcia Funkcia umenia. Umelecké dielo rozvíja v človeku jeho pozitívne vlastnosti. –> funkcie umenia
Humboldt, Wilhelm von (1767-1535) Nemecký filozof, jazykovedec a politik. Uvažoval o poslaní humanitných vied. V estetike rozvinul teóriu imaginácie ako podstatnej súčasti estetického vnímania, ktoré je výsledkom procesov medzi umelcom, umeleckým dielom a percipientom. Estetické dielo – Ästhetische Versuche (1799, Estetické skúmania).
Hume, David (1711-1776) Škótsky filozof a estetik. Venoval sa povahe vkusu, estetického vnímania. Pri hľadaní všeobecných princípov vkusu zdôrazňoval individuálne a regionálne rozdiely vo vkuse. Krása nie je kvalitou vec samotných, ale existuje hlavne v mysli, ktorá kontempluje krásu. Prízvukoval vplyv umenia na morálku spoločnosti. Hlavné estetické diela – Of the delicacy of taste and passion (1741, O jemnosti vkusu a vášne), Of the standard of taste (1757, O norme vkusu).
humor Smiešne, žart, vtip, v ktorom sa zdôrazňuje nečakanosť situácie, kombinácia hravého a vážneho. Niekedy sa ako menej vážny odlišuje od vážnejšieho –> komického, môže byť aj hlúpejší ako komické, je však láskavejší k svojmu predmetu ako komické. Vysvetľuje sa podobne ako komické viacerými spôsobmi – ako prejav vnútornej rozporuplnosti javu alebo jazyka, ako rozpor ideálu a reality, ako prejav nadradenosti, ako uvoľnenie energie (táto posledná možnosť sa najviac rezervuje pre humor). Existuje viacero podôb, odtieňov a súvislostí humoru – –> bizarný, –> čierny humor, –> fraška, –> groteska, –> irónia, –> karikatúra, –> paródia, –> persifláž, –> sardonický, –> sarkazmus, –> satira, –> tragikomický, –> travestia. Tie odtiene, ktoré majú najkritickejší podtón, sa už niekedy nepovažujú za súčasť humoru.
humorný Výrazová aj hodnotová kategória. –> humor
Hurban, Jozef Miloslav (1817-1888) Slovenský kňaz, politik, spisovateľ, redaktor a literárny historik. Hlavné dielo s estetickými myšlienkami – Slovensko a jeho život literárny (40-te roky 19. st.).
Hurban-Vajanský, Svetozár (1847-1916) Slovenský advokát, redaktor a spisovateľ. Analyzoval vzťah spoločenského života a umenia. Hlavné diela s estetickými myšlienkami – Umenie a národnosť (1886), Náhľady a výhľady (1897), štúdia Umenie v živote národov (1912).
al-husn Termín estetiky Ibn Rušda. Označuje krásu, ktorá je predmetom lásky rozumných aj živočíšnych duší. Je založená na poriadku, kompozícii a symetrii. Racionálne duše nachádzajú s jej pomocou podobnosť konkrétneho objektu s bohom.
Husserl, Edmund Gustav Albrecht (1859-1938) Nemecký filozof. Okrajovo sa venoval estetike. Považoval ju za axiologickú disciplínu, ktorej predmetom je –> estetická objektivita. Estetická reflexia postupuje analogicky ako eidetická redukcia. Hlavné estetické diela – rukopisy Ästhetik (1906, Estetika), Ästhetische Objektivität (1906, Estetická objektivita), Ästhetik und Phänomenologie (1918, Estetika a fenomenológia), Zur Ästhetik (Kunst) (cca 1918, K estetike [umeniu]).
Hutcheson, Francis (1694-1746) Anglický filozof a estetik. Cit pre krásu – vnútorný cit – vzniká z asociácie ideí a je prameňom relatívnosti krásy. V predmetoch je možné nájsť aj absolútnu krásu vznikajúcu zo zákonitého usporiadanie predmetov, z jednoty v rozmanitosti. Vnútorný cit pre krásu funguje v jednote s morálnym citom. Hlavné estetické dielo – Inquiry concerning beauty, order, harmony, design (1725, Skúmanie krásy, poriadku, harmónie a dizajnu), Inquiry into the origin of our ideas of beauty and virtue (1726, Skúmanie pôvodu našich ideí krásy a cnosti).
hymnický Výrazová kategória. Slávnostný a ceremoniálny.
hyperrealita Termín estetiky J. Baudrillarda a U. Eca. Označuje situáciu, v ktorej realitu nahradilo –> simulakrum. V súčasnom svete už nevnímame realitu, ale len realitu spracovanú médiami. Produkované obrazy už nemajú žiadny vzťah k realite, sú čistými simulakrami. Pretože už neexistuje realita, prestala existovať aj ilúzia – existuje len hyperrealita.