Časť –> štruktúry umeleckého diela. Estetická kategória s rozličným významom:
Vonkajšie vyjadrenie obsahov a tém v umeleckom diele. Niekedy sa posudzuje ako samostatný fenomén bez vzťahu k obsahu diela (ako tvar umeleckého diela), inokedy ako jednotný systém s obsahom diela, pretože je určitým spôsobom usporiadania obsahu.
Vonkajšia forma – vnútorná forma: Vonkajšia forma (materiál, napr. plátno a farby v maľbe, priestor, veľkosť, hluk a pod.) je vonkajším tvarom umeleckého diela (prípadne len umeleckého predmetu). Vnútorná forma (kompozícia, štruktúra umeleckého diela, rytmus, kontrast, podobnosť prvkov, vyváženosť prvkov a pod.) je usporiadaním obsahových zložiek. V rámci vnútornej formy sa niekedy odlišujú jej rôzne úrovne (od témy, cez znaky až po významy). Kategória formy tak môže označovať vonkajšie aj vnútorné usporiadanie umeleckého diela.
Vzťah obsahu a formy: Forma síce v zásade je organizáciou obsahu, a často vzniká len v dôsledku určitého charakteru obsahu. Mnohokrát však umelecké dielo vzniká práve v dôsledku snahy umelca určitým spôsobom utvárať formu. V striktnom oddeľovaní formy od obsahu sa komplikuje interpretácia estetického vnímania. Pri takomto odlíšení nie je zrejmé, čo viac ovplyvňujú výsledný estetický zážitok, či forma alebo obsah. Tak isto nie je zrejmé, ktoré súčasti estetického zážitku ovplyvňuje forma a ktoré obsah – a či ony vôbec oddelene ovplyvňujú rôzne súčasti zážitku.
Rôzne vrstvy obsahu a rôzne vrstvy formy: Nie je možné klásť vedľa seba jednotlivé vrstvy formy a s jednotlivými vrstvami obsahu, pretože všetky vrstvy formy sa pravdepodobne viažu so všetkými vrstvami obsahu. Tým sa však spochybňuje nevyhnutnosť samotného odlišovania rôznych vrstiev – to sa stáva bezúčelným, lebo nepomáha pri opise a analýze umeleckého diela.
Niektoré estetické koncepcie viažu estetickú funkciu na organizáciu formy. V takom prípade sa forma tiež výrazne oddeľuje od obsahu.
Interpretáciu kategórie formy komplikuje vzťah individuálneho umeleckého diela a kultúrnej tradície. Spôsoby a miera rešpektovania formových tradícií sa u rôznych umelcov a pri rôznych dielach zásadne líšia. Aj premeny tradície sú viac dôsledkom nerešpektovania ako rešpektovanie tradičných foriem
Termín zrelá forma označuje formu, ktorá plnohodnotne vyjadruje obsah diela. Termín nezrelá forma označuje formu, ktorá toho nie je schopná. Nezrelá forma je výsledkom nešikovnosti umelca. Jej výskyt komplikuje alebo narušuje estetické vnímanie.
Formalistické koncepcie v estetike považujú usporiadanie formy v diele za podstatné pre jeho hodnotu. –> l´art pour l´art –> „obsahizmus“
Množstvo súvislostí klasickej kategórie formy, a najmä praktická nemožnosť odlíšiť ju od obsahu diela, komplikujú interpretáciu aj používanie tejto kategórie. Z toho dôvodu – najmä v poslednom storočí a hlavne v semiotickej estetickej tradícii – sa táto kategória často odmieta úplne a nahrádza sa vzťahmi znakov.
Niekedy sa termín forma zamieňa s inými termínmi: s termínom –> umelecký druh, –> umelecký rukopis, –> umelecký štýl, –> umelecký žáner, prípadne sa termínom forma označuje kombinácia žánru, štýlu a rukopisu.