Callois, Roger (1913-1978) Francúzsky sociológ a estetik. Venoval sa tvorbe estetického systému a teórii hry. Hlavné estetické diela – Procès intellectuel de l´art (1935, Intelektuálny proces v umení), Vocabulaire esthétique (1946, Estetický slovník), Art poétique (1958, Umenie básnické), Esthétique généralisée (1962, Všeobecná estetika), Approches de l´imaginaire (1974, Prístupy k imaginárnemu), Approches de la poésie (1978, Prístupy k poézii).
camp Termín estetiky S. Sontagovej. Označuje estétsky prejav, afektovanosť a výstredné správanie, prehnaný dôraz na formálne vyjadrenie a na svojský štýl. Výrazne sa využíva v populárnej kultúre, niekedy ako prihlásenie sa k skupine, inokedy ironicky ako odmietanie určitých ideálov. Pracuje s –> gýčom. Používa sa aj ako označenie –> dandyho súčasnosti. –> estét –> estetizmus
Camp, Julie Van (1947) Americká estetička. Venuje sa filozofii umenia, autorskému právu a rodovým aspektom estetickej problematiky.
Campani, Giovanni —>Ripa, Cesare
Carrier, David (1944) Americký filozof a teoretik umenia. Venuje sa princípom historiografie umenia a súčasným procesom v umení. Hlavné estetické diela – Principles of art history writing (1991, Princípy písania dejín umenia), The aesthetics of the comic strip (2000, Estetika komiksu), A world art history and its objects (2008, Svetové dejiny umenia a ich predmet).
Carroll, Joseph (1949) Americký literárny kritik a estetik. Venuje sa evolučnej estetike, zdôvodňovaniu nevyhnutnosti umenia a estetizácie vo vývoji človeka. Hlavné estetické diela – The cultural history of Matthew Arnold (1982, Kultúrna história podľa Matthewa Arnolda), Evolution and literary history (1995, Evolúcia a dejiny literatúry), Literary darwinism. Evolution, human nature and literature (2004, Literárny darwinizmus. Evolúcia, podstata človeka a literatúra), Reading human nature. Literary darwinism in theory and practice (2011, Poznávajúc podstatu človeka. Literárny darwinizmus v teórii a praxi), Graphing Jane Austen. The evolutionary basis for literary meaning (2012, Vykresľovanie Jane Austenovej. Evolučný základ literárneho významu).
Carrol, Noёl (1947) Americký filozof a estetik. Venuje sa teórii interpretácie, kde prišiel s termínom –> linguistic fallacy. Analyzuje procesy v súčasnej kultúre, hlavne v postmodernej kultúre, masovej a populárnej kultúre a zisťuje úlohu médií v nich. Hlavné diela – Philosophical Problems of Classical Film Theory (1988, Filozofické problémy klasickej filmovej teórie), Mystifying Movies: Fads and Fallacies in Contemporary Film Theory (1988, Mystifikujúce filmy: Bláznovstvá a bludy v súčasnej filmovej teórii), The Philosophy of Horror, or Paradoxes of the Heart (1990, Filozofia hororu, alebo Paradoxy srdca), Theorizing The Moving Image (1996, O teórii filmu), A Philosophy of Mass Art (1998, Filozofia masového umenia), Philosophy of Art (1999, Filozofia umenia), Beyond Aesthetics: Philosophical Essays (2001, Za estetikou: Filozofické eseje), The Philosophy of Motion Pictures (2008, Filozofia filmu), On Criticism (2009, O teórii umenia), Art in Three Dimensions (2010, Umenie v troch dimenziách), Minerva˝s night out: Philosophy, movies and popular culture (2013, Minervina noc vonku: Filozofia, filmy a populárna kultúra).
Carter, Curtis L. (?) Americký estetik a historik umenia. Venuje sa organizácii života estetiky, histórii estetiky, vzťahom čínskeho a západného umenia.
Cassirer, Ernst (1874-1945) Nemecko-americký filozof. Do estetiky vniesol pojem à symbolická forma. Umenie je jednou zo symbolických foriem, je symbolickým jazykom. Jeho cieľom nie je napodobovanie prírody, ani jej pojmové zobrazenie. Umelec tvorivou činnosťou zhutňuje a koncentruje prírodné formy. Tým umožňuje umenie intenzifikovať náš emocionálny život a vedie nás do vizuálnej hĺbky sveta. Hlavné dielo s estetickými myšlienkami – An essay on man (1944, Esej o človeku).
Caudwell, Christopher (Sprigg, Christopher St. John) (1907-1937) Anglický novinár, spisovateľ, teoretik letectva a kultúry. Vo svojej estetike sa venoval podstate umeleckého diela a povahe umeleckej tvorby. Umeleckú tvorbu analyzoval s pomocou psychoanalytických teórií. Hlavné estetické dielo – Illusion and reality (1936, Ilúzia a skutočnosť).
Cennini, Cennino (1370?-?) Taliansky maliar. Do estetiky priniesol termín à disegno. Hlavné estetické dielo – Libro dell´arte (1. pol. 15. st., Kniha o umení).
cenzúra Právny, politický a historiografický termín. Označuje obmedzovanie slobody prejavu a slobody v šírení výsledkov tvorby. Vychádza z predpokladu negatívneho morálneho pôsobenia niektorých umeleckých diel. Určuje kritéria hodnotenia, estetické normy, obmedzuje estetický vkus. Určuje alebo obmedzuje obsahové, prípadne formové východiská umeleckej tvorby.
Cchao Pej (187-226) Čínsky cisár a estetik. Opisoval žánre umeleckej literatúry. Zmyslom umenia je podľa neho, aby sa autor stal známym pre nasledujúce generácie. Zdôrazňoval dôležitosť –> čchi v umení. Hlavné dielo – Lün wen (217 alebo 218, O literatúre).
Cicero, Marcus Tulius (106 pr.n.l.-43 pr.n.l.) Rímsky filozof, politik a rečník. Vo svojej estetike sa venoval definícii krásy a jej systematickému členeniu. Odlišoval dva druhy krásy – –> dignitas a –> venustas. Hlavné diela s estetickými myšlienkami – Tusculanae disputationes (1. pol 1. st. pr.n.l., Tuskulské hovory), De oratore (1. pol 1. st. pr.n.l., O rečníkovi), Oratore (1. pol 1. st. pr.n.l., Rečník).
Cigánek, Jan (1930-2004) Český estetik. Venoval sa sociológii umenia. Estetické dielo – Úvod do sociologie umění (1972, Úvod do sociológie umenia).
citácia Postup v umeleckej tvorbe, keď sa v diele používa časť (alebo celok) iného umeleckého diela. Na rozdiel od –> plagiátu sa v citácii umelec priznáva k preberaniu. Cieľom citácie je vrstvenie kultúrnej tradície, irónia, prihlásenie sa k tradícii, priznanie sa k podnetu pre tvorbu, vyvolanie atmosféry a pod.
civilizácia Termín kultúrnej a sociálnej antropológie, sociológie, historiografie. Označuje taký stupeň vývoja ľudskej spoločnosti, keď sa rozvíja život vo vyšších územných (a urbanistických) celkoch vybudovaných na systematickej deľbe práce. Je charakteristická aj svojbytnou kultúrou. Niekedy sa termín civilizácia používa ako synonymum termínu kultúra.
claritas –> jas
close reading (= starostlivé, pozorné čítanie) Metóda analýzy literárneho textu, ktorú priniesla estetika New criticism. Vychádza z predpokladu, že každý umelecký text existuje objektívne a je autonómnym a celistvým fenoménom, ktorý tvorí –> organickú jednotu, hierarchickú štruktúru významov. Aby sme umelecký text pochopili, potrebujeme jeho starostlivé prečítanie. Close reading je teda zameranie analýzy na samotný text, na jeho vnútornú štruktúru, na techniky a materiál využitý v texte, čím odhaľujeme organickú jednotu textu. Zvlášť si treba všímať –> ambiguitu a –> ambivalenciu jednotlivých zložiek štruktúry textu. Pri čítaní treba postihnúť vnútorné napätie medzi jednotlivými zložkami textu. Analýza založená na metóde close reading má byť exaktná a má odhliadať od biografických, sociálnych či kultúrnych súvislostí textu. Externé (mimotextové) súvislosti len znejasňujú interpretáciu textu a nie sú schopné postihnúť literárnosť konkrétneho textu. Tá sa skrýva priamo v texte a close reading ju môže odhaliť. Metóda close reading sa teda chce ubrániť vnášaniu cudzích ideológií a determinantov do interpretácie textu a snažila sa pochopiť text len z neho samotného. Odmieta špekulovať o umeleckých zámeroch autora (à intentional fallacy), ako aj o účinkoch textu na čitateľa (à affective fallacy).
cognitio sensitiva –> zmyslové poznanie
Cohen, Hermann (1842-1918) Nemecký filozof a estetik. Analyzoval zvláštnosť estetického citu a obraňoval estetiku ako zvláštnu spoločenskú vedu. Estetický cit je zvláštnym stavom vedomia medzi myslením a vôľou. Objektivizuje sa v symboloch. Analyzoval aj systém estetických kategórií. Hlavné estetické diela – Kants Begründung der Ästhetik (1889, Kantove založenie estetiky), Ästhetik des reinen Gefühles (1912, Estetika čistého citu).
collative properties (= vlastnosti, ktoré vzniknú na základe starostlivého a kritického porovnávania) Termín estetiky a psychológie D. E. Berlyna. Vlastnosti objektu, ktoré sa objavujú v procese estetického vnímania, keď recipient starostlivo porovnáva také kvality objektu ako komplexnosť, redundanciu, novosť, neurčitosť a pod. Sú jedným z hlavných činiteľov, ktoré vyvolávajú pôžitok z umeleckého diela (–> hedonická hodnota). Je možné operacionalizovať ich pomocou termínov ako číslo, heterogenita, nezhoda elementov. Termín collative properties sa používa ako jeden z hlavných termínov experimentálnej estetiky.
Collingwood, Robin George (1889-1943) Anglický filozof, historik a estetik. Analyzoval súvislosti umenia a umeleckej tvorby s inými ľudskými aktivitami. Umenie je pohybom od nereflektovaného do reflektovaného stavu myslenia. Umenie je imaginatívnou skúsenosťou, preto ho nemožno stotožňovať s artefaktom, ale existuje len v umelcovej mysli. Rozlišuje tak medzi umeleckou tvorbou a umeleckou prácou. Hlavné estetické dielo – Outlines of a philosophy of art (1925, Základy filozofie umenia), The principles of art (1938, Princípy umenia).
concetto Termín renesančnej a barokovej estetiky. Označuje základnú myšlienku umeleckého diela. Má intelektuálnu povahu na rozdiel od à disegno, ktoré je viac nápadom alebo náčrtom diela.
concinnitas Termín renesančnej estetiky. Označoval konsenzus, krásne usporiadanie, ktoré existuje už aj v prírode. Je zložené z číselne vyjadriteľnej proporcie, z uzavretého tvaru a určitého rozmiestnenia predmetu v priestore. –> harmónia (terminológia)
congruentia Termín stredovekej estetiky. Označoval, že vec je krásna preto, lebo je harmonicky usporiadaná primerane k svojmu účelu. –> krása (terminológia)
consonantia Termín stredovekej estetiky. Označoval súlad častí predmetu, ktorý bol výsledkom dokonalej proporcie, úplnosti a dokonalosti –> harmónia (termonológia), –> krása (terminológia), –> proporcia
convenientia Termín starovekej estetiky. Označoval, že vec je krásna preto, lebo sú jej časti v primeraných pomeroch. –> krása (terminológia)
cool Výrazová aj hodnotová kategória. Používa sa hlavne v subkultúrach v troch významoch: 1. Označuje niečo úžasné, skvelé, vynikajúce, čo možno akceptovať. 2. Označuje pokojný a nezúčastnený postoj, ktorý je veľmi blízky estetickému postoju bez výraznej emocionálnej zaangažovanosti. 3. Označuje to, čo je moderné, aktuálne a akceptované.
Coomaraswamy, Ananda Kentiš (1877-1947) Indický estetik, historik umenia a filozof. Venoval sa histórii indickej, čínskej, japonskej a islamskej estetiky. Konfrontoval orientálne estetiky s európskou a nachádzal analógie v európskej stredovekej estetike. Hlavné estetické diela – The dance of Śiva: fourteen indian essays (1918, Tanec Šivu: štrnásť indických esejí), The transformation of nature in art (1934, Transformácia prírody do umenia), Christian and oriental philosophy of art (1974, Kresťanská a orientálna filozofia umenia).
Cousin, Victor (1792-1867) Francúzsky filozof, politik a historik. Podľa neho má krása cieľ sama v sebe. Je tvorcom termínu –> l´art pour l´art. Hlavné estetické dielo – Du vrai, du beau, du bien (1818, O pravde, kráse a dobre).
creatio (creare) Latinský termín pre tvorbu (vytváranie). –> tvorba
criticism S prívlastkom literary criticism označuje tento anglický termín literárnu vedu. Bez prívlastku, vo forme criticism sa niekedy rozširuje na označenie estetiky.
Croce, Benedetto (1866-1952) Taliansky filozof, estetik, umelecký kritik a historik umenia. Analyzoval miesto umenia a estetiky v systéme ľudských činnosti a vied. Umenie je podľa neho intuitívnou formou poznania. Táto intuícia existuje len v jednote so svojím výrazom. Estetický výraz je čistým teoretickým výrazom života a nezávisí od materiálnej realizácie. Vyjadruje univerzálne city, preto môže pôsobiť katarzne. Krása je duchovnou energiou, nie vecou. Hlavné estetické diela – Estetica come scienza dell´espressione e linguistica generale (1902, Estetika ako veda o výraze a všeobecná lingvistika), Breviario di estetica (1912, Breviár estetiky), Il carattere di totalità dell éspressione artictica (1917, Charakter umeleckej expresie), Aesthetica in nuce (1929, Estetika v skratke), La poesia (1936, Poézia).
Crousaz, Jean Pierre de (1663-1750) Francúzsky kňaz a filozof. Venoval sa povahe a charakteristikám krásy. Estetické dielo – Traité du beau (1715, Traktát o kráse).
Crowther, Paul (1953) Anglický estetik. Analyzuje hranice umenie a estetickej sféry ľudskej tvorivosti, hľadá zmysel estetických hodnôt, najmä v súčasnom svete a s pomocou interpretácie moderného umenia od avantgárd po postmodernu. Estetické diela – The Kantian sublime: from morality to art (1989, Kantovské vznešeno: od morálnosti k umeniu), Art and embodiment: from aesthetics to self-conscousness (1993, Umenie a stelesnenie: od estetiky k seba-uvedomeniu), Critical aesthetics and postmodernism (1996, Kritická estetika a postmodernizmus), Phenomenology of visual arts (2002, Fenomenológia vizuálnych umení), Defining arts, creating the canon: artistic value in the era of doubt (2007, Definícia umení, tvorba kánonu: umelecká hodnota v ére pochybností), The transhistorical image: philosophizing art and its history (2012, Transhistorický obraz: filozofovanie o umení a jeho histórii), Phenomenology of modern art (2012, Fenomenológia moderného umenia), Phenomenology of arts and vision (2014, Fenomenológia umení a vízia)¸ The Kantian aesthetics: from knowledge to avantgarde (2014, Kantovská estetika: od poznania k avantgarde).
Czech, Jan (1951) Český teoretik divadla a médií. Vytvoril výkladový estetický slovník. Estetické dielo – Estetický slovník (1997, Estetický slovník).
Cseres, Jozef (1961) Slovenský multimediálny umelec, muzikológ a estetik. Venuje sa najmä estetickým hodnotám súčasných hudobných trendov. Hlavné estetické dielo – Hudobné simulakrá (2001).
Culler, Jonathan (1944) Americký literárny teoretik a estetik. Venuje sa hlavne teórii interpretácie umeleckého diela. Považuje za nutné sledovať dielo v kultúrnych kontextoch, kvôli čomu vypracoval termín –> rámcovanie znaku. Hlavné diela – Structuralist poetics: structuralism, linguistics and the study of literature (1973, Štrukturalistická poetika: štrukturalizmus, lingvistika a literárna teória), The pursuit of signs: semiotics, literature, deconstruction (1981, Sledovanie znakov: sémiotika, literatúry, dekonštrukcia), Framing the signs: criticism and its institutions (1988, Zarámovanie znakov: literárna kritika a jej inštitúcie), Literary theory: a very short introduction (1997, Teória literatúry: veľmi stručný úvod), Barthes: a very short introduction (2002, Barthes: veľmi krátky úvod), On deconstruction: theory and criticism after structuralism (2008, O dekonštrukcii: teória a literárna kritika po štrukturalizme).
Cupchik, Gerald, C. (1947) Kanadský psychológ a estetik. Skúma estetické vnímanie a estetický zážitok pomocou psychologických experimentov. Hlavné dielo – antológia Emerging visions of the aesthetic process (s J. Lászlóom, 1992, Nové prístupy k estetickým procesom).
cyberspace –> kyberpriestor
cyklickosť Vyjadrovací prostriedok umeniazaložený na opakovaní rovnakých, prípadne na rozvíjaní analogických, častí umeleckého diela. Používa sa v rámci jedného diela aj v súboroch diel. Vyskytuje sa vo všetkých umeleckých druhoch.