bhajanak Termín klasickej indickej estetiky. Označuje jednu z deviatich estetických emócií – strach alebo hrôzu. –> rasa
Bharata, Muni (cca 500 pr.n.l.) Indický dramatik a estetik. Ako prvý v Indii vybudoval komplexnú teóriu umeleckého diela ako sústavy kompozičných prvkov, emócií a myšlienok. Rozpracoval termín –> rasa, –> bhava a ich vzájomné vzťahy. Pri vnímaní umeleckého diela zdôrazňoval úlohu imaginácie. Scénické predstavenie považoval za centrum kultúry, pretože podľa neho obsahuje celé umenie, vedu, zručnosť, vedenie a pod. Hlavné dielo – Nátja Šastra (500 pr.n.l., Pojednanie o divadle).
bhava Termín klasickej indickej estetiky. Je to komplexná emocionálna odozva na umelecké dielo, ktorej sa zúčastňuje jednoduchý pocit, imaginácia aj zložitejšie mentálne stavy. Zamieňa sa s termínom –> rasa, tá je však jednoduchšou odozvou na jednoduchšie estetické podnety. Skutočná bhava je výsledkom estetického vnímania umeleckého diela. Pri estetickom vnímaní prírody ide o najnižšiu estetickú úroveň bhava.
Bhodža (pred 1000-1055) Indický panovník, mecenáš a estetik. Venoval sa štruktúre umeleckého diela a estetickému zážitku, pričom sa špeciálne venoval termínu –> šringara a klasifikácii rôznych podôb estetického zážitku. Hlavné estetické dielo – Sringaraprakasa (1. pol. 11. st., Pojednanie o šringara).
Birkhoff, Georg David (1884-1944) Americký matematik. Uplatňoval matematické teórie na estetické fenomény a na umelecké diela. Vypracoval kategóriu –> estetická miera. Hlavné estetické dielo – Aesthetic Measure (1933, Estetická miera).
bizarný Výrazová kategória. Fantastický, extravagantný, často iracionálny alebo s nádychom faux pas alebo čudáctva. V protiklade ku à kuriozite vyrastá z porušovania estetických noriem dominantnej kultúry, často zámerného porušovania. Je blízky humoru, niekedy sa považuje za nižší stupeň grotesky. à humor
Boëthius, Anicius Manlius Severinus (cca 470-524) Rímsky filozof a politik. Venoval sa vymedzeniu krásy, umenia a filozofii hudby. Krásu považoval za povrchovú harmóniu vecí. V hudbe odlišoval inštrumentálnu, ľudskú hudbu a hudbu sveta. Pre vymedzenie umenia používal termíny –> ars – artificium. Hlavné estetické dielo – De institutione musica (cca 500, O hudobnej náuke).
Boileau-Despréux, Nicolas (1636-1711) Francúzsky literárny kritik, estetik a básnik. Venoval sa problémom podstaty, štruktúry a funkcií umeleckého diela, ako aj postupom umeleckej tvorby. Opísal princípy, na ktorých stálo slovesné umenie v jeho dobe. Jeho teória slúžila ako kánon umeleckej tvorby. Hlavné estetické dielo – L´Art poétique (1674, Básnické umenie).
Bolzano, Bernard (1781-1848) Česko-nemecký filozof, matematik a teológ. Venoval sa definícii krásy prostredníctvom jemnej pojmovej analýzy Kantovej estetiky, ako aj klasifikácii umení. Estetické diela – štúdie Über den Begriff des Schönen: eine philosophische Abhandlung (1843, O pojme krásy: filozofické pojednanie), Über die Eintheilung der schönen Künste (1849, O delení krásnych umení).
bombastický Výrazová aj hodnotová kategória. Prázdno a frázovito mnohovravný, prehnane ukazujúci svoje kvality.
Bonaventura (Giovanni Fidanza) (1217-1274)Taliansky kňaz, filozof a teológ. Venoval sa definícii krásy a teórii estetického zážitku. Estetický zážitok je podľa neho výsledkom zhody vnímanej veci a vedomia diváka. V tejto zhode sa percipient sústreďuje na zážitok samotný. Odlíšil krásu od príjemného, pretože krása si vyžaduje okrem príjemného pocitu aj súmernosť a zhodu častí predmetu. Analyzoval ciele umenia a hlavné umelecké druhy. Hlavné diela s estetickými myšlienkami – Itinerarium mentis in Deum (1259, Putovanie mysle do Boha), De reductione artium ad theologiam (cca 1260, Ako priviesť umenie späť k teológii).
Bosanquet, Bernard (1848-1923) Anglický filozof a estetik. Venoval sa hlavne dejinám estetiky. Hlavné estetické diela – History of aesthetics (1892, Dejiny estetiky), Three lectures on aesthetics (1915, Tri prednášky o estetike), Croce´s aesthetics (1919, Croceho estetika).
Bosý, Michal (Boszy, Michal; Križák, Bohuslav) (1780-1847) Slovenský kňaz, spisovateľ, prekladateľ, prírodný vedec. V úvode k rozprave –> Mateja Holku uvažoval o vzťahu umenia a doby.
Botton, Alain de (1969) Britsko-švajčiarsky filozof. Venuje sa teórii kultúry, súčasným procesom v kultúre, zmyslu menia a popularizácii kultúry ako nevyhnutnej súčasti dobrého života. Estetické diela – How Proust can change your life (1997, Ako môže Proust zmeniť váš život), The architecture of happiness (2006, Architektúra šťastia), Art as therapy (s J. Armstrongom, 2013, Umenie ako terapia).
Botťánková, Eva (1944-1995) Slovenská estetička. Venovala sa dejinám slovenskej estetiky, zvlášť 18. a 19. storočiu. Hlavné diela – Cestami k slovenskej estetike (1993), K prameňom estetického myslenia na Slovensku (1995).
Bourdieu, Pierre Félix (1930-2002) Francúzsky sociológ a etnológ. Hľadal súvislosti medzi ekonomickým a kultúrnym statusom človeka a estetickým vkusom. Vkus je získaná sociálna kompetencia, ktorá slúži na sociálnu diferenciáciu. Rozpracoval termíny –> pole kultúrnej produkcie a –> habitus. Hlavné diela s estetickými myšlienkami – Un art moyen. Essais sur les usages sociaux de la photographie (s kolektívom, 1965, Obyčajné umenie. Eseje o sociálnym využití fotografie), La distinction. Critique sociale du jugement (1979, Rozdiel. Sociálna kritika vkusu), Les régles de l´art (1992, Pravidlá umenia), Sur la télévision (1996, O televízii).
Bourriaud, Nicolas (1965) Francúzsky kurátor, historik umenia a estetik. Zaoberá sa najnovšími tendenciami v umení. Umelecké dielo analyzuje ako spôsob života a modelovanie sveta, chápe ho ako situáciu v neustálom plynutí sveta. Prejavujú a modelujú sa v ňom vzťahy medzi ľuďmi. Po vytvorení sa dielo stáva objektom postprodukcie. Analyzuje aj situáciu v kultúre po konci postmoderny a súčasnú kultúru nazýva altermodernou. Rozpracoval termín –> semionaut. Estetické diela – Esthétique relationnelle (1998, Vzťahová estetika), Postproduction. Culture as screenplay: How art reprograms the world (2002, Postprodukcia. Kultúra ako scenár: Ako umenie nanovo programuje súčasný svet), The radicant (2009, Radikant), La exforma (2015, Mimo formy).
Boyd, Brian (1952) Novozélandský literárny teoretik a estetik. Vysvetľuje umenie, literatúru, a hlavne rozprávanie príbehov s pomocou evolučnej teórie. Príbehy vytvárané človekom považuje za kognitívnu hru, v ktorej si rozvíja svoje vyššie kognitívne schopnosti. Hlavné estetické dielo – On the origin of stories (2009, O pôvode príbehov).
Brady, Emily Škótska estetička. Venuje sa environmentálnej estetike. Hlavné diela – Between Nature and Culture: The Aesthetics of Modified Environments (a Isis Brook a Jonathanpm Priorom, 2018, Medzi prírodou a kultúrou: Esteticky upravené prostredie), The Sublime in Modern Philosophy (2013, Vznešené v modernej filozofii), Aesthetics of the Natural Environment (2003, Estetika prírodného prostredia).
brak Nepodarok, nezvládnuté umelecké dielo. Vzniká v dôsledku nedostatočnej zručnosti umelca, ale môže byť však aj dôsledkom povrchného prístupu k tvorbe, t.j. ako nedostatočného precítenia javu, nerozvinutého umeleckého zámeru.
Brattico, Elvira Talianska teoretička hudby a estetička. Venuje sa neurofyziologickým procesom v mozgu pri vnímaní hudby.
Bremond, Henri (1865-1933) Francúzsky kňaz, filozof, estetik a literárny teoretik. Venoval sa zdôvodňovaniu literárnych kánonov, najmä z katolíckych pozícií. Umenie je cestou k bohu. Prišiel s termínom –> paradox básnika. Estetické diela – Pour le romantisme (1923, Za romantizmus), Poésie pure (1926, Čistá poézia), Prière et poésie (1927, Modlitba a poézia).
Breton, André (1896-1966) Francúzsky spisovateľ, výtvarný umelec, teoretik umenia. Venoval sa teórii umeleckej tvorby, ktorú rozvinul v teórii surrealizmu. Tvorba má vychádzať z najhlbších rovín vedomia a má človeka oslobodzovať od kauzality, od reality a od tlaku sociálnych noriem. Hlavné estetické diela – Manifeste du surréalisme (1924, Manifest surrealizmu), Le vase communicant (1932, Spojité nádoby), Qu´est-ce que le surréalisme (1934, Čo je surrealizmus), La position politique du surréalisme (1935, Politické stanovisko surrealizmu).
brilantný Výrazová aj hodnotová kategória. Označuje niečo znamenité, skvelé, perfektne vypracované. Taký predmet alebo aktivita môžu byť až prehnane dokonalé, teda nie subtílne. Môže mať pejoratívny aj pozitívny význam.
Brooks, Cleanth (1906-1994) Americky literárny teoretik a estetik. Spolu s R. P. Warrenom rozpracoval metódu –> close reading a zvlášť sa venoval pojmu irónia. Hlavné estetické diela – Understanding poetry (s R. P. Warrenom, 1938, O chápaní poézie), Understanding fiction (s R. P. Warrenom, 1943, O chápaní prózy), The well wrought urn: studies in structure of poetry (1947,Dobre tepaná urna: štúdie o štruktúre poézie).
Broudy, Harry Samuel (1905-1998) Americký estetik a pedagóg. Podľa neho deti majú vyrastať v esteticky podnetnom prostredí. Analyzoval aj estetické vnímanie ako proces smerujúci od senzuálnych podnetov k estetickému hodnoteniu. Organizoval estetickú výchovu v USA. Hlavné estetické diela – Aesthetic education in technological society (1962, Estetická výchova v technologickej spoločnosti), Enlightened cherishing: An essay on aesthetic education (1972, Osvietená starostlivosť: Esej o estetickej výchove), The ways and hows of aesthetic education (1977, Cesty a spôsoby estetickej výchovy).
Brožík, Vladimír (1930-2008) Slovenský filozof a estetik. Rozvinul teóriu estetickej hodnoty a hodnotenia v nadväznosti na tradíciu K. Marxa a I. Kanta, analyzoval funkcie umenia a venuje sa teórii estetických kvalít každodenného života. Hlavné estetické diela – Človek a krásno (1965), Budúcnosť umenia (1983), Dialektika umeleckej kultúry (s J. Tazberíkom, 1988), hlavné diela s estetickými myšlienkami – Hodnoty a významy (1985), Hodnotenie a hodnoty (2004).
Bühler, Karl (1879-1963) Nemecký psychológ, považuje sa za jedného z prvých eperimentátorov v empirickej estetike, pretože študoval vnímanie tvarov. Dielo s estetickými myšlienkami – Die Gestaltwahrnehmungen (1913, Vnímanie tvarov).
Bücher, Karl (1847-1931) Nemecký ekonóm a historik. Podľa neho formy umeleckej tvorby, jej obsahy aj umelecké nástroje vznikli v priamej súvislosti s formami, obsahmi a nástrojmi pracovného procesu pravekých spoločností. Zvlášť analyzoval pôvod hudby, spevu, tanca a poézie. Hlavné dielo s estetickými myšlienkami – Arbeit und Rhytmus (1896, Práca a rytmus).
Bujnák, Pavel (1882-1933) Slovenský literárny vedec, jazykovedec a estetik. Vo svojich štúdiách ako prvý na Slovensku presadzoval myšlienky psychologickej a experimentálnej estetiky. Venoval sa psycho-fyziologickej teórii estetickej emócie, ktorú odvodzoval z hrového pudu človeka. Ako prvý sledoval vývin slovenskej estetiky. Hlavné estetické diela – Dve kapitoly z literárnej estetiky (1927), štúdie Kuzmányho filozoficko-estetické náhľady (1909), Estetické náhľady Štúrove (1909), Estetická emócia (1910), Hviezdoslavova estetika (1914), Estetické snahy Bohuslava Tablica (1923).
Bulgakov, Sergej Nikolajevič (1871-1944) Ruský kňaz, filozof, ekonóm a estetik. Podľa neho krása preniká celý svet. Umenie stotožňuje s tvorivou silou prírody (čiže aj boha). Ikony v sebe sústreďujú –> sofijnosť tvorby. Hlavné diela s estetickými myšlienkami – Svet nevečernyj (1917, Nevečerný svit), The wisdom of god(1937, Božia múdrosť).
Bullough, Edward (1880-1934) Anglický psychológ. Uvažoval o povahe estetického vnímania a umeleckej tvorby. à Estetický odstup považuje za hlavnú charakteristiku estetického vnímania a umenia. Hlavné estetické dielo – štúdia „Psychical distance“ as a factor in art and an aesthetic principle (1912, „Psychický odstup“ ako faktor v umení a ako estetický princíp).
Burckhardt, Jacob Christoph (1818-1897) Švajčiarsky kultúrny historik. Kultúru považoval za tretiu, a pritom kacírsku, ľudskú potenciu spolu s náboženstvom a politikou. Hlavné estetické diela – Die Kultur der Renaissance in Italien (1860, Kultúra renesancie v Taliansku), Weltgeschichtlichen Betrachtungen (1905, Úvahy o svetových dejinách).
Burke, Edmund (1729-1797) Írsky filozof, politik a estetik. Analyzoval estetické vnímanie, estetické schopnosti človeka, kategórie krásy a vznešeného. Schopnosti pre estetické vnímanie nachádzal vo fyziologických zákonoch ľudského vnímania. Rozlišoval rôzne druhy emócií (afektov) a analyzuje tie, ktoré sú v základoch krásneho a vznešeného. Krásu spájal s napodobovaním a spoločenskými afektami a zdôrazňoval, že nás priťahuje bez vzťahu k užitočnosti javu. Analyzoval rôzne znaky krásy prístupné zmyslom. Krása si nevyžaduje účasť rozumovej analýzy. Vznešené vzniká v spojitosti s hrôzou a trýzňou. Hlavné estetické dielo – A philosophical enquiry into the origin of our ideas of the sublime and beautiful (1757, Filozofické skúmanie o pôvode našich ideí vznešeného a krásneho).
Burlas, Ladislav (1927) Slovenský hudobný teoretik a skladateľ. Venuje sa štruktúre a funkciám umeleckého diela. Hlavné estetické dielo – Hudobná teória a súčasnosť (1978).
burleska Zľahčuje a parodizuje vznešené. Zámerná neadekvátnosť medzi obsahom a jeho formálnym vyjadrením. Jej zložky sú nesúrodé, ale prehnané, najmä vo forme. Obsahuje aj parodické podtóny.
Byčkov, Viktor Vasilievič (1942) Ruský estetik. Venuje sa byzantskej estetike a estetike pravoslávneho okruhu, pre ktorú presadzuje názov ortodoxná estetika. Hlavné diela – Vizantskaja estetika (1977, Byzantská estetika), Estetika pozdnej antičnosti I., II. (1981, Estetika neskorej antiky I., II.), Malaja istorija vizantijskoj estetiki (1991, Malé dejiny byzantskej estetiky), Russkaja srednevekovaja estetika XI.-XVII. veka (1992, Ruská stredoveká estetika 11. – 17. storočia), Aesthetica patrum (1995, Estetika cirkevných otcov), 2000 let christianskoj kuľtury sub specie estetika (1999, 200 rokov kresťanskej kultúry z pohľadu estetiky), Esthetica (2002, Estetika).