Damme, Wilfried van (1960)Belgický archeológ a estetik. Rozvíja antropologickú estetiku. V estetických fenoménoch rôznych spoločností nachádza všeľudsky platné vzorce. Hlavné diela – A comparative analysis concerning beauty and ugliness in sub-Saharan Africa (1987, Komparatívna analýza krásy a škaredého v subsaharskej Afrike), Beauty in context (1996, Krása v kontexte).
Damón (5. st. pr.n.l.) Grécky filozof. Rozvinul étosovú teóriu, čiže teóriu pozitívneho a negatívneho pôsobenia hudby na dušu človeka. Rozvíjal tak teoretické základy estetickej výchovy a kultúrnej politiky.
dandizmus –> dandy
dandy Termín na označenie dobre oblečeného svetáka a šviháka s vybraným spoločenským správaním. Dandy žije zábavou, umením (často len snobsky), oblieka sa podľa najnovšej módy, prípadne aj trochu výstredne. Chce vyniknúť správaním, oblečením, ironickým nadhľadom nad spoločenským životom. Chce patriť k lepšej spoločnosti. Termín vznikol v 19. storočí, ku koncu 20. storočia ho nahradil termín –> camp.
Dante Alighieri (1265-1321) Taliansky básnik a estetik. Venoval sa teórii umeleckého diela. Podľa neho je zmyslom umenia vytvárať krásu. Rozpracoval niekoľkostupňovú interpretáciu umeleckého diela, od doslovného významu, cez alegorický, morálny až po duchovný. Hlavné estetické dielo – Convivio (1308, Hostina).
Danto, Arthur Coleman (1924-2013) Americký estetik, výtvarný kritik, filozof a editor odborných časopisov. Priniesol termín –> umelecký svet – predmet stáva umeleckým dielom vtedy, ak ho za také uzná umelecký svet. Rozvíja aj teóriu –> „konca umenia“. Hlavné estetické diela – The transfiguration of the commonplace (1981, Premeny samozrejmosti), The philosophical disenfranchisement of art (1986, Kuratela filozofie nad umením), Beyond the brillo box: The visual art in post-historical perspective (1992, Po krabici Brillo: Výtvarné umenie v post-historickej perspektíve), After the end of art (1996, Po konci umenia), štúdie Artworld (1964,Umelecký svet), The end of art (1984,Koniec umenia) a What art is (2013).
Darwin, Charles (1809-1882) Anglický prírodovedec. Ľudský zmysel pre krásu, estetické a umelecké aktivity človeka pochopil ako výsledok evolúcie. Podľa neho sa rozvinuli ako nástroje pre sexuálnu selekciu – pre lákanie a výber sexuálneho partnera. Podobný zmysel pre krásu a tvorbu krásy videl na nižších úrovniach aj u iných živočíchov a vtákov. Dielo s estetickými myšlienkami – The descent of man and selection in relation to sex (1871, Pôvod človeka a pohlavný výber).
Davies, Stephen (1950) Novozélandský filozof a estetik. Venuje sa estetike hudby a evolučným súvislostiam umenia. Hlavné diela – Definitions of art (1991, Definície umenia), Musical meaning and expression (1994, Hudobný význam a výraz), Musical works and performances (2003, Hudobná tvorba a predstavenia), Themes in philosophy of music (2003, Témy filozofie hudby), The philosophy of art (2006, Filozofia umenia), Philosophy perspectives on art (2007, Filozofické perspektívy umenia), Musical understanding and other essays on philosophy of music (2011, Porozumenie hudbe a iné eseje o filozofii hudby), The artful species (2012, Umelecký druh).
Debnár, Marek (1979) Venuje sa estetike literatúry a semiotike. Hlavné dielo – Medzi myšlienkou a obrazom (2013).
De, Sushil Kumar (1890-1968) Indický (dnes Bangladéš) právnik, filozof, literárny vedec a estetik. Zaoberal sa dejinami starej indickej estetiky. Estetické diela – Studies in the history of sanskrit poetics I.. (1923, Štúdie z histórie sanskritskej poetiky I.), Studies in the history of sanskrit poetics II. (1925, Štúdie z histórie sanskritskej poetiky II.), Some problems in sanskrits poetics (1959, Niektoré problémy zo sanskritskej poetiky), Sanskrit poetics as a study of aesthetics (1963, Sanskritská poetika ako estetika).
deception Termín estetiky P. Virilia. Označuje klam a ilúziu s nádychom podvodu. Je to stav v kultúre a v umení, keď sa realita, objekt alebo umelecké dielo, nahrádzajú virtuálnou realitou, virtuálnym objektom, ktorý sledujeme v digitálnom médiu. Obsah termínu deception má blízko k tvorbe dezinformácií a k mediálnej manipulácii, ale nevyčerpáva sa ňou. Podľa P. Virilia je to podstatná charakteristika kultúry posledných desaťročí.
decor (decorum) Staroveký a stredoveký termín na označenie krásy, ktorá je výsledkom primeraného tvaru veci. Primeraný tvar pomáha veci plniť jej účel. Na rozdiel od –> pulchrum zdôrazňuje termín decor vnútorné usporiadanie veci.
deformácia Zmenu tvaru, znetvorenie, porušenie normálneho tvaru. Slúži buď na presnejšie sebavyjadrenie umelca (znetvorením skutočných tvarov umelec vyjadruje svoj vzťah k určitému javu), alebo je prostriedkom pre presnejšie vyjadrenie javu v umení (deformáciou tvaru umelec odhaľuje skryté tendencie v ňom). Deformácia môže byť náhodná a neuvedomelá, ale aj systematická a komplexná (napríklad v karikatúre). Úzko súvisí s umeleckým štýlom. Jej hodnota závisí od autentickosti umelcovho sebavyjadrenia – bez autentickosti je deformácia len manierou, nešikovnosťou alebo pózou umelca. Pri cielenom využití deformácie môže byť jej cieľom pomýlenie, až zavádzanie diváka. Deformácia sa niekedy stáva normou, a tak prináša nové trendy do umenia.
degenerované umenie –> zvrhlé umenie
dehumanizácia umenia Koncepcia estetiky Ortegu y Gasseta. Označuje postupy moderného umenia, ktoré potláčajú mimetický vzťah ku skutočnosti. Moderné umenie prináša umelecký objekt do centra záujmu oveľa viac ako romantizmus a naturalizmus. Umenie už nie je odrazom reality, ale jej štylizáciou, ktorá syntetizuje realitu s irealitou. Umenie tak vedie recipienta k tomu, aby si všímal samotné umelecké dielo, aby ho už nechápal ako okno do skutočnosti. Estetické vnímanie sa stáva hrou. Nie je to „ľudské“ umenie, ale „umelecké“ umenie. Nie je preto prístupné masám, ale len nadaným ľuďom.
dekadentný Hodnotová kategória. Príliš jemný, ale so sklonmi k morbídnosti, slabosti a rozkladu, úpadku, degenerácii, ale aj prílišné zdôrazňovanie krásy a mystiky. Stráca sa nápaditosť a prevláda maniera.
dekonštrukcia Metóda filozofie a estetiky J. Derridu. Slúži na odhaľovanie sociálnych, historických, kultúrnych, jazykových aj individuálnych súvislostí a obmedzení myslenia mysliteľa. Odhaľuje hranice jeho nazerania na svet. Je to spôsob, ako odstraňovať štandardné nazeranie na svet a zmierniť tak subjektivizmus mysliteľa – pretože zaujatie objektívneho stanoviska nie je možné práve kvôli spomínaným súvislostiam a obmedzeniam. Dekonštrukcia pri tom ruší aj europocentristický logocentrizmus. Dekonštrukcia postupuje tak, že odhaľuje binárne opozície, ktoré sa vyskytujú v umeleckom diele, hľadá ich štruktúru, hierarchiu, vzťahy nadriadenosti a podriadenosti. Pojmy, ktoré chce dekonštruovať, chápe ako systematický rad pojmov. Dekonštrukcia ich nemá len analyzovať, ale ich systém prevracia a hľadá mimokonceptuálny poriadok v ich pozadí, lebo hľadá ich poukazy na mimoliterárny svet. Dekonštrukcia nechce rozbiť význam, ale hľadá spôsoby konštituovania významu, pretože vychádza z predpokladu, že text neobsahuje znaky jednoznačne sa vzťahujúce k denotátu, ale je to systém označovaných i označujúcich fenoménov v ich historických a kultúrnych premenách. Dekonštrukcia predpokladá, že neexistuje priamy vzťah medzi textom a à denotátom. Význam textu sa tvorí v procese –> diseminácie. Preto neexistuje jediný možný spôsob pochopenia textu – dekonštrukcia odhaľuje ďalšie možné spôsoby. –> diferance – diference
dekorácia Výzdoba, ktorej cieľom je skrášliť alebo ozvláštniť predmet. Nie je totožná so základným tvarom predmetu, ale pripája sa k nemu. Na rozdiel od –> ornamentu nie je nadbytočná, ale súvisí s funkciou predmetu a v mnohých prípadoch podporuje úžitkovú funkciu predmetu.
dekoratívne umenia Umenia, ktorých cieľom je vytvárať ozdoby. Pracujú hlavne s dekoráciou a ornamentom a sústreďujú sa v prvom rade na ozdobovanie už hotových produktov ľudskej činnosti či na ozdobovanie človeka. Patrí sem napríklad šperkárstvo, výšivky a podobne. V prípade, ak prevládne umelcovo sebavyjadrenie nad dekoratívnosťou, alebo ak prevládne užitočnosť nad dekoratívnosťou, stávajú sa ich produkty súčasťou –> krásnych umení alebo –> úžitkových umení. Presné hranice medzi dekoratívnymi umeniami a krásnymi alebo úžitkovými umeniami nejestvujú.
Deleuze, Gilles (1925-1995) Francúzsky filozof a estetik. Venoval sa teórii umeleckého diela. Podľa neho umelecké dielo je blokom nadindividuálnych vnemov a pocitov. Umelecká imaginácia (fabulácia) nimi prekračujú subjektívne vnímanie a cítenie. Rozpracoval termín –> simulakrum. Hlavné estetické diela – Proust et les signes (1964, Proust a znaky), Film 1 – l´image-mouvement (1983, Film 1 – obraz-pohyb), Film 2 – l´image-temps (1985, Film 2 – obraz-čas), hlavné dielo s estetickými myšlienkami – Qu´est-ce que la philosophie? (s F. Guatarim, 1991, Čo je filozofia?).
delirio Termín estetiky G. V. Gravinu. Označuje stav opojenia, v ktorom človek zabudne na seba, lebo ho ovládajú vášne na hranici šialenstva. V tomto stave sa nachádza umelec pri tvorbe a recipient pri estetickom vnímaní. Tento stav je príjemný, a preto pozitívny. Pre spoločnosť je užitočný, lebo v delíriu spoznávame pravdu, ktorá nám poskytuje poézia.
denotácia Termín semiotiky. Znamená proces označovania skutočnosti znakom. Skutočnosť, ktorá je označovaná, sa nazýva denotát. Denotát je viac-menej doslovným významom znaku vo vzťahu k označovanému predmetu, a teda je menej závislým od kultúrnych kontextov, ako –> konotát. Dekonštrukcia narušuje štruktúru denotácie. –> znak
denotát –> denotácia
Derrida, Jacques (1930-2004) Francúzsky filozof, literárny vedec a estetik. Priniesol metódu –> dekonštrukcie, ktorá v interpretácie významov odhaľuje zaužívané a štandardné postupy, a tým odhaľuje kultúrne a historické obmedzenia estetických postojov. J. Derrida analyzoval text vo vzťahu k písmu, teda zvukovú aj písanú formu jazyka a literárneho diela, pričom ukazoval, ako odhaľovať ich kultúrne a historické kontexty, na ktoré odkazujú. Umelecké dielo sa neviaže na jednoznačne dané denotáty, ale je hrou významov. Tú môžeme chápať len pri dekonštrukcii znakovej štruktúry diela, keď analyzujeme hierarchické štruktúry významov v diele. Pritom musíme brať do úvahy aj procesy à diseminácie znakov a významov. Hlavné diela s estetickými myšlienkami – De la grammatologie (1967, Gramatológia), L´écriture et la différence (1967, Písanie a diferencia), La dissémination (1972, Diseminácia), štúdia Differance (1968, na Slovensku známa pod názvom Diferänce). -> diferance – diference
Descartes, René (1596-1650) Francúzsky filozof. Zaoberal sa účinkami hudby a pôžitkami, ktoré vyvoláva. Vo vzťahu ku kráse uplatňoval podobne ako vo svojej filozofii ideály čistoty a jasnosti. Estetický zážitok považoval za možný na základe toho, že existuje kvantitatívnej interakcie medzi objektom a vnímajúcim subjektom. Hudba rozvíja schopnosť imaginácie syntetizovať rôzne prvky reality do jedného celku. Estetické diela – Musicae compendium (1618, Príručka hudby), Les passions de l´ame (1657, Vášne duše).
design –> dizajn
Dessoir, Max (1867-1947) Nemecký estetik a teoretik umenia. Snažil sa odlíšiť estetické fenomény od umeleckých, a tým aj estetiku od všeobecnej teórie umenia, ktorú pomáhal konštituovať. Estetické fenomény sa zakladajú na estetickom dojme, ktorý v sebe nesie intuitívne chápanie celku. Umelecké fenomény prekračujú oblasť estetického, lebo v sebe nesú aj proces technického a materiálneho vypracovania umeleckého predmetu. Preto sa analýze umenia musí venovať samostatná veda. Hlavné diela – Beiträge zur Ästhetik (1902, Príspevky k estetike), Ästhetik und allgemeine Kunstwisenschaft (1906, Estetika a všeobecná teória umenia), Grundlegung der allgemeinen Kunstwissenschaft (1914, Základy všeobecnej teórie umenia).
detail Drobný prvok umeleckého diela. Pretože dielo funguje ako celok, detail sa väčšinou hodnotí ako jeho nevyhnutná súčasť.
detailný Hodnotová kategória.Rozpracovaný do podrobností.
Devereauxová, Mary (?) Americká filozofka a teoretička umenia. Rozpracúva estetické témy z pohľadu rodových tém.
Dewey, John (1859-1952) Americký filozof. Venoval sa teórii umeleckej tvorby a estetického zážitku. Estetická skúsenosť sa musí spájať s estetickou (umeleckou) tvorbou, ak má vôbec existovať. Umenie je hľadaním jednoty vonkajšej formy a psychickej, estetickej skúsenosti. Estetická kvalita je výsledkom harmonickej rovnováhy formy a estetickej skúsenosti. Recipient si na základe diela vytvára svoju vlastnú estetickú skúsenosť. Odlišoval aj umelecký produkt (predmet) od umeleckého diela (skúsenostný efekt umeleckého produktu). Hlavné estetické dielo – Art as experience (1934, Umenie ako skúsenosť).
dhvani Termín klasickej indickej estetiky. Označuje situáciu, v ktorej sa cez umelecký materiál spracovaný umeleckou imagináciou odhaľuje poetická krása estetickej emócie (–> rasa). Súčasťou tejto situácie je aj obsah umeleckého posolstva aj jeho forma. Podstatou dhvani je estetické pôsobenie na recipienta.