habitus Termín etnológie P. F. Bourdieua. Označuje súbor osobných dispozícií, ktoré obsahujú dôsledky mocenských vzťahov, telesnosť človeka a estetické zručnosti. Získavame ho vo výchove a vzdelávaní. Funguje na osobnej úrovni ako súbor kategórií vnímania a hodnotenia, aj ako organizujúci princíp činnosti. Je úzko spojený s estetickým vkusom.
Hanslick, Eduard (1825-1904) Rakúsky hudobný kritik a estetik. Analyzoval umenie (a špeciálne hudbu) ako špecifický kultúrny fenomén. Špecifikum hudby videl v tom, že jej obsahom sú znejúce formy. Krása nemá iný účel ako samu seba. Hlavné estetické dielo – Vom Musikalisch-Schönen (1854, O hudobnom krásne).
Hanus, Ladislav (1907-1994) Slovenský kňaz a filozof. Venoval sa miestu umenia v kultúre. Umenie je nástrojom humanizácie a spiritualizácie človeka. Hlavné diela s estetickými myšlienkami – Človek a kultúra (1975), Kostol ako symbol (1995).
Happala, Arto (1959) Fínsky estetik. Venuje sa estetike každodennosti a životného prostredia. Hlavné diela – štúdia Aesthetics in a human environment (s Pauline von Bonsdorff, 1999, Estetika v životnom prostredí človeka), štúdie Truth, game and art: Heidegger and Gadamer on the ontology of the work of art (1995, Pravda, hra a umenie: Heidegger a Gadamer o ontológii umeleckého diela), Emotion, the role of experience in fiction (1996, Emócia, úloha zážitku vo fikcii), Estetyka codziennosti (2014, Estetika každodennosti).
harmónia farieb Snaha nájsť príjemné kombinácie farieb bez ohľadu na ich výrazové a zobrazovacie možnosti. Využívajú sa ich kontrasty, synestetické pôsobenie, symbolické pôsobenie a pod., preto je výrazne kultúrno-historicky premenlivá.
harmótton termín Socratovej estetiky. Označoval účelné spojenie častí predmetu. –> harmónia (terminológia)
Hartman, Geoffrey, H. (1929-2016) Nemecko-americký literárny teoretik a estetik. Analyzoval umelecké dielo prostredníctvom pojmu dekonštrukcia. Hlavné diela – The fate of readings and other essays (1975, Osud čítania a iné eseje), Criticism in the wilderness (1980, Teória umenia v divočine), Saving the text (1981, Zachraňujúc text), Easy pieces (1985, Ľahké diela), The fateful question of culture (1997, Osudová otázka kultúry).
Hartmann, Eduard von (1842-1906) Nemecký estetik. Venoval sa teórii krásy, histórii estetiky a klasifikácii umení. Hlavné diela – Philosophie des Schönen: Deutsche Aesthetik seit Kant (1886, Filozofia krásy: Nemecká estetika po Kantovi), Grundriss der Ästhetik (1909, Základy estetiky).
Hartmann, Nicolai (1882-1950) Nemecký filozof a estetik. Špecializoval sa na teóriu estetickej hodnoty a štruktúru umeleckého diela. Hlavné estetické dielo – Ästhetik (1953, Estetika).
hasja Termín klasickej indickej estetiky. Označuje jednu z deviatich estetických emócií – komické alebo humor. –> rasa
haute couture (fr. vysoké krajčírstvo) Termín z francúzskej módy. Označuje ručne šité, kvalitné odevy vyrábané ako originály alebo v malých sériách. Pôvodne označoval len prácu najlepších módnych salónov v Paríži, postupne zovšeobecnel na podobnú, a hlavne kvalitnú módnu produkciu z celého sveta.
Hečko, Pavel (1825-1895) Slovenský filozof a pedagóg. Uvažoval o funkciách umenia. Hlavné estetické dielo – štúdia Dôležitosť krásneho umenia vo výchove a v živote národov (1872).
hedonická hodnota Termín estetiky a psychológie D. E. Berlyna. Označuje výsledok estetického vnímania, ktorý vzniká na základe posudzovania krásy a je kombináciou pôžitku a pocitu odmeny. Vyvolávajú ju –> collative properties spolu s psychofyzickými premennými (napr. intenzita alebo jas) a ekologickými premennými (napr. naplnenie významom alebo asociatívna hodnota). V hedonickej hodnote realizuje umelecké dielo svoj potenciál vzrušovať recipienta.
Hegel, Georg Wilhelm Friedrich (1770-1831) Nemecký filozof. Vybudoval systematickú estetiku ako teóriu umeleckého diela. Dielo je vyjadrením idey v zmyslovo vnímateľnom materiále, je prvým stupňom najvyššej formy ducha, absolútneho ducha, na ceste ducha k sebapoznaniu. Umenie je teda aj určitým druhom poznania – cez umenie duch poznáva ideu, čiže seba samého. Umenie sa vo svojej histórii vyvíja od najnižšej formy (symbolická umelecká forma), cez klasickú po najvyššiu, romantickú umeleckú formu – tieto premeny sú vyjadrením rozdielneho vzťahu medzi ideou a jej zmyslovým znázornením v zmysle postupného zdokonaľovania vo vyjadrení idey. Krása je zmyslovým zdaním idey, preto je umenie vyššou krásou a v prírode existuje len nedokonalé krásno. Zmyslom umenia nie je napodobovanie prírody, ani jednoduché emocionálne pôsobenie, hoci obsahuje aj tieto zložky. Zmyslom umenia je povzniesť ducha od jeho nižších foriem (napr. právo, morálka) k jeho najvyšším formám, k náboženstvu a k filozofii, čím umenie splní svoju historickú úlohu. Dokonalú jednotu idey a zmyslového materiálu dokáže vytvoriť len umelecký génius v originálnom diele, zatiaľ čo talent je len súborom schopností pre realizáciu tohto programu. Hlavné estetické dielo – Vorlesungen über die Ästhetik (1835, Prednášky o estetike).
Heidegger, Martin (1889-1976) Nemecký filozof a estetik. Rozpracoval teóriu krásy ako odkrývania bytia – v umení sa podľa neho odkrýva pravda sveta tým, že umelec pomenuje bytie. Je to odkrývanie aj uskutočnenie bytia, takže umenie aj tvorí dejiny národa. Umelec je médiom, cez ktoré prehovára pravda. Zdôrazňoval vecnosť umeleckého diela. Hlavné estetické diela – štúdia Hölderlin und das Wesen der Dichtung (1926, Hölderlin a podstata básnictva), Der Ursprung des Kunstwerks (1950, Zrod umeleckého diela).
Hennequin, Émile (1859-1888) Francúzsky literárny kritik a estetik. Hľadal súvislosti umeleckého diela a doby. Estetické dielo – La critique scientifique (1888, Vedecká kritika).
Herbart, Johann Friedrich (1786-1841) Nemecký filozof, psychológ a pedagóg. Vo svojej estetickej teórii nadväzoval na myslenie I. Kanta. Zaoberal sa estetickým vnímaním, ktoré považoval za syntézu rôznych zmyslových vnemov, a tie sa orientujú hlavne na formálne vzťahy v umeleckom diele. Hlavné dielo s estetickými myšlienkami Allgemeine praktische Philosophie (1808, Všeobecná praktická filozofia).
Herder, Johann Gottfried (1744-1803) Nemecký filozof, básnik, historik, teológ. Hľadal objektívne základy krásy, ktorú spájal s pravdou. Hlavné estetické diela – Über die neuere deutsche Literatur (1767, O novšej nemeckej literatúre), Kritische Wälder (1769, Kritické lesy), Plastik (1778, Plastika), Kalligone (1800, Kalligona).
herecký paradox Termín estetiky D. Diderota. Označuje zákonitosť umeleckej tvorby. Podľa nej herec vtedy vytvorí umelecké dielo, ak sa nenecháva unášať citmi svojej postavy, ale má od nich emocionálny odstup. Nemá ich na scéne preciťovať, ale ich má hrať. –> paradox básnika
hermeneutická estetika Označenie pre tých mysliteľov, ktorí vo svojej estetike využívajú metódy filozofickej a umenovednej hermeneutiky. –> metódy estetiky
hermeneutický kruh Metodologický dôsledok hermeneutickej metódy, ktorý vidí celok artefaktu ako súbor častí, ktoré však v rámci celku získavajú iné významy, teda aj inú interpretáciu. Celok teda nespoznáme bez poznania častí, ale častí nespoznáme bez poznania celku. Hermeneutika sa nebráni existencii tohto kruhu. Súčasným riešením tohto problému je akceptovanie „pred-porozumenia“, ktoré sa vzťahuje k celku, prichádza pred interpretáciou a postupne sa v procese výkladu spresňuje, overuje, alebo vylučuje či mení.
hermeneutika Filozofická, teologická a estetická teória interpretácie a výkladu kultúrnych znakov, artefaktov a textov. Snaží sa nájsť originálne autorove intencie v artefakte, kultúrno-historické súvislosti artefaktu, odhaľuje predsudky a schémy v interpretácii. Využíva porozumenie artefaktu, jeho výklad a jeho začlenenie do kultúrno-historických súvislostí. Pretože aj interpret je vždy kultúrno-historicky zakotvený, uznáva hermeneutika nemožnosť absolútne objektívneho výkladu. à hermeneutický kruh
herná funkcia Funkcia umenia. Umelecké dielo funguje ako prostriedok hry pre umelca alebo pre recipienta či sociálnu skupinu. Rozvíja schopnosti pre hru, prezentuje rôzne hry, podnecuje hrové činnosti. –> funkcie umenia
heroický Výrazová kategória. Hrdinský, obetujúci sa, resp. výraz navodzujúci pocit vznešenej tragickosti. Odkazuje na ľudské sebapresahovanie.
He Sie (2. pol. 5. st.) Čínsky maliar a teoretik umenia. Systematizoval princípy, ktorými sa má riadiť umelecká tvorba z hľadiska kompozície a vzťahu ku skutočnosti. Zdôrazňoval nevyhnutnosť duchovnej rezonancie umeleckého diela. Hlavné dielo – Liu-fa (záver 5. st., Šesť princípov).
Hildebrand, Adolf (1847-1921) Nemecký sochár a estetik. Analyzoval zmysel a funkcie umeleckého diela prostredníctvom analýzy zrakového vnímania. Estetické dielo – Das Problem der Form in der bildenden Kunst (1893, Problém formy vo výtvarnom umení).
Hirn, Yrjö (1870-1952) Fínsky estetik. Hlavné dielo – The origins of art (1900, Pôvod umenia).
Hirsch Jr., Eric Donald (1928) Americký pedagóg a estetik. Venuje sa vývoju dieťaťa z hľadiska jeho estetickej aktivity a estetickej vnímavosti, ako aj hermeneutickej interpretácii. Hlavné diela s estetickými myšlienkami – Cultural literacy: What every American needs to know (1987, Kultúrna gramotnosť: Čo každý Američan musí vedieť), Validity and interpretation (1967, Validita a interpretácia).
historizmus Postup v umeleckej tvorbe, ktorý sa vracia k starým majstrom a snaží sa ich napodobňovať. Uvedomuje si myšlienkové a historické súvislosti ich diel a nepreberá bezmyšlienkovito. Historizmus sa snaží vytvoriť novú (a pre neho súčasnú) kvalitu, ktorá nachádza svoje východiská v starých postupoch, prípadne reprodukuje staré fantazijné, štylistické, myšlienkové pochody alebo technické postupy a aktualizuje ich. Oproti eklektizmu je jeho spájanie prvkov z diel majstrov alebo ich postupov tvorivé. Nie je preto totožný s –> eklektizmom, aj keď sa môže naň premeniť.
hnusný Hodnotová kategória. V estetike označuje negatívnu emóciu odporu a znechutenia, ktorá sa môže stať súčasťou škaredých, tragických, groteskných aj komických estetických hodnôt. Pracuje s ňou umenie všetkých dôb, do popredia sa dostáva hlavne od umenia 20. storočia. V prípade zobrazovania hnusného, nechutného v umení, získava emócia hnusu pozitívny význam.