index Termín semiotiky. Označuje taký –> znak, medzi ktorým a predmetom označovania existuje reálny vzťah.
informačná estetika Označenie M. Benseho pre jeho vlastný prístup k estetickým fenoménom. Informačná estetika sa zaoberá estetickými znakmi a využíva pri tom teóriu komunikácie a štatistiku. –> metódy estetiky
Ingarden, Roman Witold (1893-1970) Poľský estetik a filozof. Rozpracoval teóriu vrstiev umeleckého diela, v ktorom detailne rozlišoval materiálové, obsahové a významové zložky. Venoval sa aj teórii estetického vnímania a estetického hodnotenia. Priniesol termín –> miesta nedourčenosti. Hlavné estetické diela – Das literarische Kunstwerk (1931, Literárne umelecké dielo), O poznawaniu dzieła literackiego (1937, O poznávaní literárneho diela), Untersuchung zur Ontologie der Kunst (1962, Skúmanie ontológie umenia), Przeżycie, dzieło, wartość (1966, Zážitok, dielo, hodnota), Studia z estetyki I-III (1966-1970, Štúdie z estetiky I-III), Wykłady i dyskusje z estetyki (1981, Prednášky a diskusie z estetiky).
inovácia Vznik niečoho nového v umeleckej tradícii. Inovácia znamená čiastočnú, napr. štylistickú obmenu, teda nie je prevratom v kultúrnej tradícii. Nemusí preto vždy znamenať originálny prínos. –> originalita
insitný Výrazová aj hodnotová kategória. Prirodzený, detský, jednoduchý, neškolený, prostý, ale vo svojej prostote príjemný. Obsahuje prímes živelnosti a nekonvenčnosti.
inšpirácia Súčasť umeleckej tvorby: 1. Získanie určitého konkrétneho podnetu pre umeleckú tvorbu (životná situácia, iné umelecké dielo, veta, sen a pod.) 2. Stav psychiky umelca, v ktorom prichádza nápad, ako zamerať či zrealizovať umelecké dielo. Je často výsledkom nahromadenia podnetov aj systematickej práce. Prichádza v ktorejkoľvek fáze tvorby umeleckého diela. Ústi priamo do –> umeleckého tvorivého zámeru, alebo je jeho súčasťou. Funguje ako intuitívne ujasnenie si postupu či pocitu. Niekedy sa považuje za neosobnú silu ovládajúcu umelca, inokedy za nadšenie sprevádzajúce celú umeleckú tvorbu. Inšpirované dielo pomáha recipientovi prehlbovať estetický zážitok.
inštitucionálna definícia umenia Vymedzovanie predmetu ako umeleckého diela na základe –> inštitucionálnej teórie umenia.
inštitucionálna teória umenia Pomenovanie pre estetickú teóriu G. Dickieho. Vychádza z termínu –> umelecký svet (artworld). Podľa inštitucionálnej teórie sa umeleckým dielom stane určitý artefakt vtedy, keď mu niekto prisúdi status umeleckého diela. Je to niekto, od koho sa očakáva, že bude tento artefakt esteticky vnímať a zároveň koná v zastúpení nejakej sociálnej inštitúcie.
inštrumentálna hudba Hudobný umelecký druh, ktorého hlavným umeleckým materiálom je zvuk vyludzovaný hudobnými nástrojmi. V európskom kontexte posledných storočí je interpretačným umením. Niekedy je umením jedného umelca, inokedy kolektívnym umením.
integrácia umení Predstava o prepájaní umeleckých prostriedkov a možností rôznych umeleckých druhov alebo reálne splývanie rôznych umeleckých druhov v opere, v multimediálnych dielach, v happeningu a pod. Pri reálnej integrácii ide skôr o vzájomné využívanie umeleckých prostriedkov. –> umelecké dielo budúcnosti, –> Gesamtkunstwerk
integračná funkcia Funkcia umenia. Umelecké dielo pomáha integrovať určitú sociálnu skupinu buď potvrdzovaním jej identity, alebo sústreďovaním pozornosti jej príslušníkov na určité významy. –> funkcie umenia
integritas Termín stredovekej estetiky. Označuje dokonalú formu, ktorej všetky časti sú v súlade. Bez ktorejkoľvek časti by celok nebol úplný. –> krása (terminológia)
intelektuálny Výrazová aj hodnotová kategória. Zvažujúci štrukturálne a kompozičné vzťahy viac ako zmyslové pocity či emocionálnu hĺbku.
intencionalita Predpoklad, že umelecké dielo vzniká na základe umeleckého tvorivého zámeru. Významy diela sa potom odvodzujú z umelcových zámerov. Na základe tohto predpokladu vzniká sa často interpretácia umeleckého diela začína otázkou „čo tým chcel básnik povedať“. à intentional fallacy
intentional fallacy (do slovenčiny ťažko preložiteľný termín označuje falošnú predstavu o zámere, intencionálny blud) Termín M. C. Beardsleyho a W. K. Wimsatta. Označuje omyl, ktorý sa vyskytuje pri analýze a interpretácii umeleckých diel, keď sa hľadajú pôvodné zámery umelca, ako aj spôsoby, akými sú v diele vyjadrené jeho osobné zážitky. Podľa metódy –> close reading je taká interpretácia chybná, pretože umelecké dielo tvorí samostatnú jednotku a je omylom analyzovať kvôli jej pochopeniu autorove zámery. –> affective fallacy, –> genetic fallacy –> linguistic fallacy
intermediálny Týkajúci sa viacerých médií, alebo využívajúci viacero médií. Označuje umelecké aktivity, situácie a diela, ktoré využívajú vyjadrovacie prostriedky viacerých umeleckých druhov – kombinujú napr. výtvarné, literárne a pohybové prostriedky. Na rozdiel od klasických umeleckých druhov využívajúcich rôzne vyjadrovacie prostriedky (napr. opera), pri intermediálnych aktivitách používajú umelci aj také prostriedky a techniky, ktoré sa v minulosti neprepájali (napr. elektronické médiá a literatúra). Termín intermediálny zdôrazňuje využívanie elektronických médií, pri ktorom sa mení aj povaha estetického vnímania i spôsob existencie umeleckého diela.
interpret Umelec, ktorý pre tvorbu svojho diela využíva určitú predlohu. V interpretačných umeniach slúžia ako predlohy neúplné zápisy diela, napr. notový zápis v hudbe, projekt stavby v architektúre, scenár vo filmovom umení. V každom umeleckom druhu môže ako predloha slúžiť aj iné umelecké dielo – napr. maľba starého majstra v maliarstve. Interpret nikdy nereprodukuje verne predlohu, pretože tá neobsahuje množstvo súvislostí realizovaného diela, je len schémou. Za plnohodnotné umelecké dielo sa niekedy považuje aj predloha, niekedy len jej interpretácia. Interpretácia môže mať podobu verného prepisu obsahu aj formy predlohy, ale aj podobu veľmi voľných variácií na témy z predlohy. Interpret sa považuje za plnohodnotného umelca tak ako autor predlohy.
interpretácia umeleckého diela 1. Umelecká interpretácia je realizáciou predlohy v umeleckom materiáli. Jej autorom je interpret alebo skupina interpretov, ktorí sú považovaní za plnohodnotných umelcov tak, ako autor predlohy a ich tvorba za plnohodnotnú umeleckú tvorbu. Ak sa umelecká interpretácia je len poslednou fázou umeleckej tvorby, ktorá sa začína u autora predlohy a končí u interpretov – vtedy sa predloha nepovažuje za plnohodnotné umelecké dielo. Predloha tvorí invariant diela, jednotlivé interpretácie sú jeho variantmi. Predloha sa považuje aj za potenciálny stav diela, interpretácia za jeho reálny stav. Umelecká interpretácia však môže aj radikálne pozmeniť významové pole predlohy. Vznikajú aj umelecké diela v podobe predlôh, ktoré nemajú byť nikdy realizované (tzv. knižné drámy a pod.). 2. Teoretická interpretácia je významovým a kultúrno-historickým výkladom umeleckého diela. Jej zámerom je pochopenie rôznych úrovní významu diela a ich kultúrno-historické ukotvenie. Ucelenosť teoretickej interpretácie komplikuje významová mnohostrannosť diela, ako aj medzikultúrne súvislosti a intertextualita. Otvorenými otázkami zostáva integrita diela, vzťah k umeleckému tvorivému zámeru a rešpektovanie individuálneho estetického vnímania. Ako podklad teoretickej interpretácii môže slúžiť –> ikonologická interpretácia. à hermeneutika, à intentional fallacy, –> psychoanalytická interpretácia
interpretačné umenia Skupina umení, ktoré pre svoj vznik využívajú predlohu. Najčastejšie sa k nim zaraďujú hudobné umenia, divadlo, niektoré žánre filmového, televízneho a rozhlasového umenia, architektúra, tanečné umenie. Interpretačným umením môže byť aj literatúra v podobe recitácie, alebo sochárstvo, keď veľkú sochu realizuje tím ľudí na základe sochárovho návrhu. Vzťah interpretačných umení k predlohe variuje od dôsledného pridržiavania sa predlohy až po veľmi voľné narábanie s jej obsahom i formou. Líšia sa tiež rôzne interpretácie jednej predlohy jedným umelcom. à interpret, à interpretácia
interpretačný umelec –> interpret
intertextualita 1. Termín estetiky J. Kristevy. Označuje fakt, že každé umelecké dielo (= text) odkazuje na iné umelecké diela alebo priamo v sebe nesie citácie iných diel. Dielo do seba absorbovalo iné diela a transformovalo ich do svojich významov. Intertextualita je proces premien znakových systémov. Na vzniku intertextuality má podiel autor, kultúrna tradícia aj recipient a jeho estetické vnímanie. 2. V širšom význame termín označuje fakt, že dielo určitého umeleckého druhu nie je osamoteným kultúrnym artefaktom (textom). Popri ňom, pred ním a po ňom existuje množstvo iných diel, iných textov. Umelecké dielo vstupuje do vzťahov s inými textami – umelca tak pri tvorbe ovplyvňuje množstvo minulých aj súčasných umeleckých diel, významov, postupov a pod.
inventio (invencia)Termín rétoriky. Označuje zručnosť v nachádzaní adekvátnych rečníckych figúr pre konkrétnu situáciu. V estetike sa používa v širšom význame ako zručnosť (vynachádzavosť) v práci s umeleckým materiálom a so znakovými systémami. Nie je totožná s à originalitou.
inžinier ľudských duší Sovietska ideologická koncepcia. Autorom bol J. Oleša, presadzoval ju hlavne A. A. Ždanov. Označuje takú umeleckú tvorbu, v ktorej umelec pozitívne pôsobí na obecenstvo v smere komunistickej revolúcie. Má to dosiahnuť historicky pravdivým zobrazením boja robotníckej triedy a ideologickým vplyvom na obecenstvo v duchu socializmu. Umenie získava jednoznačné politické smerovanie.
irónia Výsmech, ktorý hodnotí jav vcelku pozitívne, ale neskrýva, že odsudzuje niektoré jeho stránky. Využíva protiklad doslovného znenia slov (doslovného významu obrazov) a myšlienky, ktorú chce sprostredkovať. Prezentuje opak očakávaného, rúca ilúzie, odmieta zaužívané a konvenčné symboly. Existuje viacero druhov irónie – tragická, hravá, nežná, sebairónia a pod. Má blízko k à paródii. à humor
Isenberg, Arnold (1911-1965) Americký estetik. Venoval sa metodologickým otázkam teórie umenia a estetiky. Aesthetics and theory of criticism (s M. Mothersill, Estetika a teória umenia, 1973), štúdia Critical communication (1949, Komunikácia v teórii umenia).
Iser, Wolfgang (1926-2007) Nemecko-americký literárny teoretik a estetik. Zaoberal sa hlavne recipientovou reakciou na umelecký text (–> recepčná estetika). Podľa neho recipient môže voľne kontemplovať nad textom – text vytvára priestor pre voľnú tvorbu a pre objavovanie významov recipientom. Pri odhaľovaní významov textu musí recipient využiť svoje skúsenosti, poznanie a imagináciu. Umelec, umelecký text a recipient sú tak v procese neustále sa premieňajúcich vzťahov, v ktorých vzniká význam. Rozpracoval aj termín –> miesta nedourčenosti. Hlavné diela – Die implizite Leser (1972, Implicitný čitateľ), Der Akt des Lesens: Theorie der ästhetischer Wirkung (1976, Akt čítania: Teória estetického zážitku), Die Fictive und das Imaginärre (1991, Fikcia a imaginárno), The range of interpretation (2000, Rozsah interpretácie), How to do theory (2006, Ako sa robí teória).