Lacan, Jacques Marie Émile (1901-1981) Francúzsky lekár, psychiater a filozof. Odlišoval symbolickú, imaginatívnu a reálnu rovinu ľudskej skúsenosti. Do estetického myslenia vniesol chápanie nevedomia ako symbolickej štruktúry, organizovanej podľa zákonitostí jazyka. Hlavné diela s estetickými myšlienkami – Les psychoses: Seminar III (1955-56, Psychózy: Seminár III), Écrits (1966, Spisy), Le séminaire livre XX: Encore (1975, Knižka seminárov: Opäť).
ladnosť (decor, decorum, aptum)Termín starovekej a stredovekej estetiky. Označuje predmet, ktorý je krásny svojou účelnosťou, vyváženosťou, harmonickým skladom častí. à primeranosť
Lafargue, Paul (1842-1911) Francúzsky politik a novinár. Písal články, v ktorých analyzoval vzťahy umenia a sociálneho prostredia.
lahodný Výrazová kategória. Uhladený, príjemný, nekonfliktný, elegantný.
Lajčiak, Ján (1875-1918) Slovenský kňaz a teoretik kultúry. Analyzoval funkcie a štruktúru kultúry. Hlavné dielo s estetickými myšlienkami – Slovensko a kultúra (1920).
Lalo, Charles (1877-1953) Francúzsky estetik. Zdôrazňoval kultúrno-historickú a sociálnu podmienenosť estetického zážitku aj výrazových prostriedkov umenia. Umelecká tvorba prebieha ako hra výrazových prostriedkov. Z analýzy tejto hry je možné vypracovať typológiu umeleckých postupov. Hlavné diela – Esquise d´une esthétique musicale scientifique (1908, Skica k vedeckej hudobnej estetike), Les sentiments esthétiques (1910, Estetické zážitky), Introduction á l´esthétique (1912, Úvod do estetiky), L´art et la vie sociale (1921, Umenie a sociálny život).
Langerová, Susan Knauth (1895-1985) Americká estetička a filozofka. Rozpracovala termín à významová forma, ktorý jej umožnil analyzovať symbolické štruktúry v umení. Hľadá špecifiká tvorby umeleckých symbolov, ktoré odlišuje od znakových procesov používaných v jazyku. Hlavné estetické diela – Philosophy in a new key: a study of symbolism of reason, rite and art (1942, Filozofia v novom kľúči: štúdia o symbolizme v rozume, rituáli a umení), Feeling and form: a theory of art, developed from Philosophy in a new key (1953, Cítenie a forma: teória umenia odvodená z Filozofie v novom kľúči), Problems of art (1957, Problémy umenia).
Láni, Eliáš (1575-1618) Slovenský spisovateľ a kňaz. Vystupoval proti obrazoborectvu. Hlavné diela s estetickými myšlienkami – Scutum litertatis christianae (1595, Záštita kresťanskej slobody), Defensio libertatis christianae (1599, Obrana kresťanskej slobody).
lapidárny Výrazová aj hodnotová kategória. Úsečný, pádny, oproti aforistickému je chladnejší a menej vtipný.
l’art pour l’art –> umenie pre umenie
látkový pud Termín estetiky F. Schillera. Označuje ľudský pud preferujúci zmysly, hmotu a skutočnosť. Jeho protikladom je –> formový pud a ich syntézou –> hrový pud.
Leder, Helmut Rakúsky psychológ a psychológ umenia. Venuje sa hlavne teórii vizuálneho vnímania. Rozpracoval vplyvnú teóriu estetického vnímania založenú na poznatkoch psychológie a neurovedy. Využíva ju najmä súčasná experimentálna estetika. Hlavné estetické diela – štúdie A model of aesthetic appreciation and aesthetic judgements (s kol., 2004, Model estetického vnímania a estetického hodnotenia), Private and shared taste in face recognition (2016, Osobný a kolektívny vkus v rozoznávaní ľudských tvárí).
Lefébvre, Henri (1901-1991) Francúzsky filozof, estetik a sociológ. Analyzoval umenie v jeho sociálnych funkciách. Hlavné estetické diela –Introduction á l´esthétique (1948, Úvod do estetiky), Contribution á l´esthétique (1953, Príspevok k estetike).
Lenin (Uľjanov), Vladimír Iľjič (1870-1924) Ruský sovietsky politik, filozof a ideológ. Vo svojich článkoch požadoval priame prepojenie umenia so straníckymi záujmami.
Leonardo da Vinci (1452-1519) Taliansky renesančný učenec, umelec, vynálezca, estetik. Rozpracoval teóriu umenia ako poznávania sveta a teóriu umeleckých druhov. Konfrontoval umelecké druhy, uprednostňoval umenie budované na základe presných proporcií. Za hlavné hodnoty umenia považovať vernosť prírode, dokonalosť rozumového a tvorivého poznania prírody a harmonické usporiadanie diela. Hlavné estetické dielo – Trattato della pittura (1651, Traktát o maliarstve).
Lessing, Gotthold Ephraim (1739-1781) Nemecký umelecký kritik, dramatik a estetik. Analyzoval výrazové prostriedky umenia, hľadal hranice medzi umeleckými druhmi a spôsoby interpretácie umenia. Rozpracoval termín –> plodný okamih, ako hlavný princíp výtvarného umenia. Hlavné estetické diela – Laokoon oder über die Grenzen der Malerei und Poesie (1766, Laoköon alebo o hraniciach maliarstva a poézie.), Hamburgische Dramaturgie (1767-1769, Hamburgská dramaturgia).
Lifšic, Michail Alexandrovič (1905-1983). Ruský estetik a filozof. Analyzoval Marxovu a Engelsovu estetiku, polemizoval s umením 20. st. Diela – antológie Marks i Engeľs ob iskusstve (1933, Marx a Engels o umení), Lenin o kuľture i iskusstve (1938, Lenin o kultúre a umení), kritických prác o súčasnom umení Kríza škaredého (1968, Krizis bezobrazija), Umenie a súčasný svet (1978, Iskusstvo i sovremennyj mir), Vo svete estetiky (1985, V mire estetiki) a štúdií Karl Marks i voprosy iskusstva (1931, Karol Marx a otázky umenia), Prečo nie som modernistom (1966, Počemu ja ne modernist).
linguistic fallacy (do slovenčiny ťažko preložiteľný termín označuje falošnú predstavu o význame slova v interpretácii, lingvistický blud) Termín N. Carrola. Označuje omyl, ktorý sa vyskytuje pri analýze a interpretácii umeleckých diel, keď sa interpretácia buduje na základe významov slov a viet. N. Carrol argumentuje, že významy, ktoré slovám bežne pripisujeme („slovníkové významy“) nestačia na interpretáciu umeleckého diela (ani literárneho diela). Do interpretácie treba zahrnúť aj širší kultúrny kontext, širšie komunikačné kontexty diela a pod. –> affective fallacy –> genetic fallacy
lingvistická estetika Označenie pre tých mysliteľov, ktorí vo svojej estetike využívajú lingvistické analýzy. Kvôli prevažujúcim semiotickým metódam sa táto tendencia označuje častejšie ako –> semiotická estetika. –> metódy estetiky
Liou Sie (465?-522?) Čínsky literárny teoretik a estetik. Podrobne rozpracoval teóriu štruktúry umeleckého diela, jednotlivé umelecké žánre a štýly, zmysel umeleckej tvorby. Uvažoval o umeleckej imaginácii, pre ktorú postuluje nevyhnutnosť starostlivo načúvať realite a rozumieť hnutiam vlastnej mysle. Zmyslom imaginácie je hľadanie skrytého poriadku vo veciach. Umenie je tak procesom neustálej zmeny a zachovania tradície. Uvažoval o vzťahu umeleckej literatúry a iných druhov písomností. Hlavné dielo – Wen-sin tiao-lung (6. st., Literárne myslenie podobné tepaniu nádherného draka).
Lippardová, Lucy (1937) Americká historička a kritička výtvarného umenia. Uvažuje o funkciách umenia, hľadá špecifiká ženského pohľadu na umenie a študuje kultúrne aktivity, ako je turizmus či fungovanie kultúry v priestore. Hlavné estetické diela – From the Center: Feminist Essays on Women’s Art, (1976, Z centra: Feministické eseje o ženskom umení), Mixed blessing: New art in multi-cultural America (1990, Premiešané požehnanie: Nové umenie v multikultúrnej Amerike), The lure of the local (1997, Vábenie lokálneho), On the beaten track: Tourism, art and place (1999, Na vyšľapanej ceste: turizmus, umenie a miesto).
Lipps, Teodor (1851-1914) Nemecký psychológ a estetik. Podrobne rozpracoval teóriu estetického zážitku ako vcítenia. Umelecké dielo je vytvorené ako jednota v mnohosti, a táto forma vyvoláva v recipientovi pocity slasti. Slasť prebieha ako proces, v ktorom recipient nachádza vo forme umeleckého diela svoje vlastné činnosti a pocity – jednotlivé prvky diela vidí ako reprezentáciu svojich pocitov, a tak projikuje do diela svoju silu a energiu. Pretože jednotlivé prvky diela sa tak stávajú symbolmi pocitov, je možné vytvoriť niečo ako slovník vyjadrovacích prvkov v umení. Hlavné estetické dielo – Ästhetik. Psychologie des Schönen und der schönen Kunst (1903-1906, Estetika. Psychológia krásy a krásneho umenia).
literárna estetika 1. Estetické a umelecké princípy literatúry. 2. Nesprávne označenie pre estetickú reflexiu literatúry. –> estetika literatúry
literary criticism –> criticism
literatúra Skupina umení, ktorých hlavným umeleckým materiálom je písaný alebo recitovaný jazyk. Niekedy pracuje literatúra s jazykom aj ako s grafickým prostriedkom, vtedy už hraničí s výtvarnými umeniami. Jej cieľom je zobraziť celú hĺbku duševného života človeka. Obyčajne sa člení na hlavné umelecké druhy – –> epika, –> lyrika a –> dráma. Vo forme recitácie a drámy patrí už k interpretačným umeniam.
liturgická estetika Termín estetiky V. V. Byčkova. Označuje tendenciu v estetickom myslení pravoslávneho okruhu, ktorá sa venuje symbolickému charakteru liturgie a analyzuje využívané umelecké prostriedky.
Li Ze-chou (1930) Čínsky estetik. Venuje sa teórii estetického zážitku a teórii krásy. Hlavné diela – Meisue lundži (1980, Zbierka estetických esejí), Čongguo meisue ši (1984, História čínskej estetiky), Mei de ličeng (1994, Cesta krásy).