odporný Výrazová kategória. Protivný, budí odpor, je nechutný. Oproti ošklivému je silnejšie, nemožno ho prekonať a definitívne ho odvrhujeme. Prehnaná podoba nízkeho.
odraz Termín marxistickej filozofie, ktorý prešiel do marxistickej estetiky. Označuje teóriu, že umelecké dielo odráža skutočnosť okolo neho. Termín nadobúda rôzne významy – od jednoduchého zrkadlenia skutočnosti, cez snahu vysvetliť dielo ako odraz objektívnej aj subjektívnej reality, až po splývanie termínu odraz s bohatou históriou termínu –> mimézis. Odraz skutočnosti v umení sa niekedy považoval za anticipáciu podstatných procesov v spoločnosti – u čoho vyplývala požiadavka, aby umelecké dielo odrážalo triedny boj v spoločnosti.
Okáli, Daniel (1903-1987) Slovenský literárny kritik a publicista. Uvažoval o sociálnych funkciách umenia. Hlavné diela s estetickými myšlienkami – Literárna teória a kritika davistov (1976), O prekonávaní krízy v našej literatúre (1981).
okúzľujúci Výrazová kategória. Čarovný, podmanivý, uchvacujúci, pôsobiaci magicky a neodolateľne. Takéto pôsobenie je trochu záhadné, recipient môže mať pocit nadprirodzenosti, pretože ho jav fascinuje a nemôže sa od neho odtrhnúť. Môže niesť odtieň –> rozprávkového, zázračného, –> romantického. Okúzľujúco nezriedka pôsobí aj –> pôvab.
Oleša, Jurij (1899-1960) Ruský spisovateľ. Autor temínu –> inžinier ľudských duší, ktorý sa stal oficiálnou požiadavkou pre tvorbu socialistického realizmu.
operatívnosť výrazu Termín estetiky F. Miku. Označuje také vyjadrenie, ktoré sa orientuje na komunikáciu a jej podriaďuje všetky využité prostriedky. Jej výsledkom je efektívna komunikácia. Neexistuje bez –> ikonickosti výrazu. Zo vzťahu operatívnosti a ikonickosti sa u F. Miku odvíja systém výrazových kategórií.
optimálna zložitosť Termín estetiky D. E. Berlynea. Označuje vzťah medzi pôžitkom z umeleckého diela a jeho zložitosťou. Optimálny stupeň zložitosti (novosti) vyvoláva optimálny estetický zážitok. Estetický zážitok sa zmenšuje s prílišným poklesom alebo s prílišným rastom zložitosti (novosti) i s prílišným poklesom alebo s prílišným rastom rastom zložitosti (novosti).
Graf reprodukovaný z Music Cognition Handbook: A Glossary of Concepts.
ordo –> poriadok
organický celok Termín estetiky New criticism. Označuje umelecké dielo ako súhru rozporných a protikladných častí, ktoré sú vo vzájomných napätiach. Sú vzájomne previazané tak, že tvoria harmonický celok, pretože prispievajú k centrálnej téme diela.
Órigenés z Alexandrie (185-254) Grécky mních, teológ a filozof. Venoval sa štruktúre biblického textu a rozviedol teóriu viacerých vrstiev vo význame literárneho diela – doslovný, morálny a alegorický. Hlavné dielo s estetickými myšlienkami – Peri archón (zač. 3. st., O princípoch).
originalita Novosť a neopakovateľnosť ľudských činov a produktov. Jeden z kľúčových termínov estetiky posledných storočí. Ak sú kultúrny produkt či umelecké dielo originálne, znamená to, že dielo vzniklo v neopakovateľnej situácii, v ktorej sa ideálne stretli schopnosti umelca, jeho myšlienky a predstavy o umeleckom diele, umelecký materiál a umelecké prostriedky, ktoré mal k dispozícii, kultúrna tradícia, na ktorú nadväzoval a súčasne vzniklo umelecké dielo posúvajúce estetické normy a vyvolávajúce hlboké estetické zážitky. Kvôli tejto zložitosti je neopakovateľná, nemožno ju však stotožňovať s novosťou, ktorá sa zakladá len na ľubovôli akýchkoľvek nápadu tvorcu. Originálne dielo sa vo svojej komplexnosti nedá vytvoriť nanovo, môžu vznikať už len jeho kópie, alebo ďalšie originálne diela rozvíjajúce toto dielo. Originalita je vrcholným produktom tvorivosti. Originalitu narúša –> akademizmus, –> epigónstvo a nevyskytuje sa v –> gýči. V umení 20. storočia sa originalita umelca stala jedným z hlavných cieľov. –> inovácia à inventio
ornament Ozdoba, ktorej cieľom je skrášliť predmet. Nesúvisí s funkciou predmetu a na rozdiel od–> dekorácie je nadbytočný. Môže brániť praktickému využitiu predmetov a zavadzať. Prílišné uprednostňovanie ornamentu sa stáva formalizmom. Funkcionalizmus nekompromisne odmietal ornament a uprednostňoval len také tvary, ktoré sú bezprostredne prakticky použiteľné.
Ortega y Gasset, José (1883-1955) Španielsky estetik a filozof. Analyzoval umenie začiatku 20. storočia, ktoré sa podľa neho stalo len formálnou hrou. Priniesol teóriu –> dehumanizácie umenia. Hlavné dielo – La deshumanización del arte (1925, Dehumanizácia umenia).
ortodoxná estetika Termín estetiky V. V. Byčkova. Označuje estetiku Byzancie a pravoslávnej tradície v Rusku.
Osborne, Harold (1905-1987) Anglický estetik. Venoval sa teórii krásy a estetického vnímania. Hlavné diela – Theory of beauty. An introduction to aesthetics (1952, Teória krásy. Úvod do estetiky), Aesthetics and criticism (1955, Estetika a teória umenia), Aesthetics and art theory. An historical introduction (1968, Estetika a teória umenia. Historický úvod), The art of appreciaton (1970, Umenie vnímania).
oslavná funkcia Funkcia umenia. Umelecké dielo oslavuje osobu, ideu, štát a pod. Môže tak slúžiť posilňovaniu moci. Často sa prepája s –> integračnou funkciou. –> funkcie umenia
Ossowski, Stanisław (1897-1963) Poľský sociológ, metodológ, teoretik kultúry, estetik. Venoval sa funkciám umeleckého diela v kultúre. Estetické dielo – U podstaw estetyki (1933, Základy estetiky).
osvetová funkcia Funkcia umenia. Umelecké dielo rozširuje poznatky, pohľady na svet medzi menej vzdelaných recipientov. Často sa prepája –> s náboženskou funkciou a so –> vzdelávacou funkciou. Na rozdiel od vzdelávacej funkcie však osvetová ráta s recipientmi menej vzdelanými v danej problematike. –> funkcie umenia
ošklivý Výrazová kategória. Vzbudzujúci nepríjemné pocity, protiviaci sa. Oproti odpornému je slabší, prekonávame ho, lebo je možné ho preformovať. Nie je protikladom krásneho, lebo môže byť aj neexistenciou krásy či škaredého.
otvorené dielo Termín estetiky U. Eca. Označuje proces, v ktorom recipient na základe podnetov z umeleckého diela interpretuje jeho významy. Stáva sa tak aktívnym recipientom. Interpretácia je potenciálne neohraničená, z čoho vyplýva, že umelecké dielo je potenciálne otvorené. Denotáty sa premieňajú na konotácie. U. Eco odlišuje dva stupne otvorenosti – prvý vyplýva zo schopností recipienta, druhý je daný štruktúrou diela. Veľké umelecké dielo principiálne nemôže byť uzavreté.
Ovsjannikov, Michal Fjodorovič (1915-1987) Ruský estetik. Venoval sa hlavne dejinám estetiky. Hlavné diela – Očerki istorii esetičeskich učenij (so Z. V. Smirnovou, 1963, Náčrt histórie estetických teórií), Kratkyj slovar´ po estetike (s V. P. Razumnym, 1963, Krátky estetický slovník), Istorija estetičeskoj mysli (1978, História estetického myslenia).
ozdoba –> ornament –> dekorácia
ozvláštnenie Termín estetiky ruskej formálnej školy.Je to situácia, v ktorej človek prestáva vnímať svet okolo seba či seba samého rutinne, ale pozrie sa na svet akoby novými očami. Je to pohľad z iného uhla či neobvyklý pocit. Ruší konvenčný prístup k svetu, vyvoláva nové a neobvyklé predstavy. Zmyslom umenia preto nie je, aby človeka viedlo k spoznávaniu vecí, ale k ich novému a skutočnému „videniu“.