pekný Výrazová kategória. Vyvoláva príjemné estetické zážitky na základe svojej uhladenosti a pôvabného spracovania. Spravidla nedráždi, neprovokuje a vyhovuje dominantnému vkusu. Predmet, jav alebo udalosť hodnotíme ako pekné na základe ich povrchových vlastností. Byť pekným ešte neznamená byť à krásnym, hoci v mnohých prípadoch tieto dve hodnotenia úzko súvisia. à krása (terminológia)
perfectio Termín stredovekej estetiky. Označuje –> dokonalosť. U Tomáša Akvinského z nedostatku perfectio vzniká škaredosť predmetu.
peripetia Štvrtá časť plne rozvinutého –> dramatického konfliktu. Ťažkosti a prekážky, ktoré stoja v ceste vyriešeniu konfliktu prejaveného v kríze.
Perniola, Mario (1941) Taliansky estetik. Analyzuje estetické problémy v období masovej kultúry. Hlavné diela – L’alienazione artistica (1971, Umelecké odcudzenie), La società dei simulacri (1980, Spoločnosť simulakra), Disgusti. Nuove tendenze estetiche (1999, Hnus. Nové estetické tendencie), L’estetica del Novecento (1997, Estetika 20. storočia),L’arte e la sua ombra (2004, Umenie a jeho tieň), Strategie del bello. Quarant’anni di estetica italiana (1968-2008) (2009, Stratégie krásy. Štyridsať rokov talianskej estetiky (1968-2008)).
persifláž Jemná skrytá irónia, ktorá využíva skryté napodobenie zosmiešňovaného javu.
Petránsky, Ľudo (1943) Slovenský výtvarný historik a teoretik. Hlavné dielo s estetickými myšlienkami – Princípy moderného umenia (1988).
Petrov, Vladimir M. (1937-2002) Ruský estetik a informatik. Venovalsa informačnej a experimentálnej estetike. Hlavné dielo s estetickými myšlienkami – Information and Creation: Integrating the „Two cultures“ (1995, Informácia a tvorba: Integrácia „Dvoch kultúr“), Evolutionary and neurocognitive approaches to the arts (s C. Martindalom a J. P. Locherom, 2007, Evolučné a neurokognitívne prístupy k umeniam).
Pchej-sien –> Ču C´-čching
Piguet, Jean-Claude (1924-2000) Francúzsky muzikológ a estetik. Venoval sa princípom estetickej analýzy umeleckého diela. Hlavné diela – Decouverte de la musique (1948, Objavenie hudby), De l´esthétique a la métaphysique (1959, Od estetiky k metafyzike), štúdia Langage et l´art (1967, Jazyk a umenie).
pitoreskný Výrazová kategória. Zvláštny, exotický, disharmonický s nádychom hrubosti až primitívnosti, odzrkadľujúci miestne zvláštnosti.
plagiát Napodobenina iného umeleckého diela, v ktorej sa tvorca snaží využívať postupy tvorcu originálu. Oproti –> pastišu v prvom význame si všíma aj hlbšie roviny pôvodného diela. Niekedy vzniká preto, aby ho tvorca vydával za originál, alebo aby sa tvorca plagiátu vydával za autora nápadu, preto je oproti pastišu aj sankcionovaný autorským právom. Využíva sa aj v –> privlastnení.
plastický Výrazová aj hodnotová kategória. Živo vypracovaný a pôsobivý. Nesie odtiene –> dokonalosti a –> elegantného.
Platón (427-347 pr.n.l.) Antický grécky filozof. Vybudoval estetickú teóriu ako nevyhnutnú súčasť filozofického obrazu sveta. Krásu chápal ako najvyššiu, absolútnu ideu spolu s Pravdou a Dobrom. Krása je preto objektívna, pozemské krásne veci sú len jej napodobeninami, jej tieňmi. Človek sa k nej môže dostať prostredníctvom božského nadšenia (–> manía), ktoré ho vedie od telesných vecí cez duchovné až po najvyššiu ideu Krásy. Za umenie považoval len tie druhy, v ktorých videl božské nadšenie, ako napr. v poézii, iné – zobrazujúce umenia – považoval za remeselné zručnosti, ako napr. sochárstvo, ktoré je dokonca napodobením napodobenín (= napodobením vecí). Umenie kazí ľudí, lebo je len hrou a zatieňuje skutočnú krásu, prípadne odvádza ľudí od vznešených vecí. Preto aj vylúčil umelcov z ideálneho štátu. Hlavné diela s estetickými myšlienkami – Symposion (387 pr.n.l., Hostina), Faidros (387 pr.n.l., Faidros), Hippias Meizôn (394-390 pr.n.l., Hippias Väčší), Políteiá (360-347 pr.n.l., Ústava).
Plechanov, Georgij Valentinovič (1859-1918) Ruský filozof, estetik a literárny kritik. Odvodzoval vznik umenia z pracovnej činnosti a skúmal vplyv materiálnych podmienok na umenie. Zdôrazňoval prioritu obsahu v umení. Hlavné estetické diela – Pis´ma bez adresa (1899-1900, Listy bez adresy), Iskusstvo i sociaľnaja žizň (1912-1913, Umenie a spoločenský život).
Plesník, Ľubomír (1957) Slovenský estetik. Zaoberá sa štruktúrou umeleckého diela a jeho interpretáciou z hľadiska rekonštrukcie významov recipientom. Rozvíja aj metodologickú sebareflexiu estetiky a organizuje život estetiky na Slovensku. Hlavné diela – Pragmatika textu (1991), Pragmatická estetika textu (1995), Estetika inakosti (1998), Estetika jednakosti (2001), Slovník estetických výrazových kategórií (s kolektívom, 2008), Kapitoly z recepčnej estetiky (2012), Osnovné tematické algoritmy v slovesnom umení (s intersemiotickými a interdisciplinárnymi presahmi (v kolektíve, 2016), Výberový tematický tezaurus (s kolektívom, 2022).
plodný okamih Termín estetiky G. E. Lessinga. Označuje určitý okamih v prebiehajúcich udalostiach, ktorý musí zachytiť umelec v diele. Tento okamih v deji nie je statickým obrazom, ale nesie v sebe náznak ďalšieho vývinu, ktorý však necháva voľné pole pre fantáziu diváka. Termín ďalej rozvinul Th. W. Adorno v termíne –> apparition.
Plotinos (okolo 203 – okolo 270) Starogrécky filozof. Rozvinul teóriu krásy ako vyžarovania božstva v zmyslovom materiále. Hlavné estetické diela – Peri toy kalloy (cca 260, O krásnom), Peri toy noitoy kalloys (cca 260, O duchovnej kráse).