Taine, Hippolyte (1828-1893) Francúzsky literárny kritik a historik, estetik a filozof. Umelecké dielo a umelca analyzoval vo vzťahu k spoločenským podmienkam, momentálnej kultúrno-historickej situácii a k rase. Umenie je zrkadlom doby. Hlavné estetické dielo – Philosophie d´art 1-4 (1865-1869, Filozofia umenia 1-4).
tajomný Výrazová kategória. Záhadný, plný niečoho neznámeho, nepreskúmaného. Oproti –> rozprávkovému je menej dynamický.
Take no, Jōō (1502-1555) Japonský básnik, estetik. Rozvíjal teóriu jednoty človeka a prírody v estetickom formovaní prostredia. Opisoval obrad pitia čaju. Čajový obraz (sadō) podľa neho slúži ako model takého formovania ľudského správania, ktoré je v súlade s kozmom. Hlavné estetické dielo – Hatto (1550, Pravidlá sadō).
talent –> umelecký talent
tanečné umenie Umelecký druh, ktorého hlavným umeleckým materiálom je tanečník so svojím telom, scéna a hudba. Na rozdiel od divadla neprebieha na základe literárneho scenára či drámy, hoci určitá predloha je spravidla prítomná. Je to časové a priestorové umenie. Je spravidla interpretačným umením a scénickým umením. V súčasnosti sa niekedy označuje aj ako –> výrazový tanec. Nie je totožné so –> spoločenským tancom. –> pantomíma
Tatarka, Dominik (1913-1989) Slovenský spisovateľ a publicista. Vysvetľoval kultúru ako vzťah medzi ľuďmi a ako uctievanie. Súbor textov s estetickými myšlienkami – Kultúra ako obcovanie (1996).
Tatarkiewicz, Władysław (1886-1980) Poľský estetik, historik umenia a filozof. Venoval sa teórii estetického zážitku, umeleckého diela a dejinám estetiky. Hlavné estetické diela – Skupienie i marzenie (1951, Sústredenie a snívanie), Historia estetyki 1-3 (1960-1967, Dejiny estetiky 1-3), Dzieje sześciu pojęć (1975, História šiestich pojmov).
Tazberík, Ján (1952) Slovenský estetik. Zaoberá sa umeleckou kultúrou. Hlavné dielo – Dialektika umeleckej kultúry (s V. Brožíkom, 1988).
taxonómia umenia 1. Delenie umeleckých druhov a žánrov podľa určitých kritérií. –> klasifikácia umení 2. V estetike J. Voleka postup, ktorý na základe pevne určených kritérií vytvára taxonomické zoskupenia termínov – tie členia svet umenia do určitých množín na rôznych úrovniach (napr. na úrovni umeleckých druhov, žánrov, slohov a štýlov, foriem a pod.).
taxonomická analýza Analýza umeleckých diel z hľadiska ich druhových a žánrových špecifík, klasifikácia umeleckých druhov a žánrov, budovanie modelu stratifikácie umenia. –> genologická analýza, –> klasifikácia umení
techné (technai, tekhne) Termín antickej gréckej estetiky. Označoval ľudskú prácu, v ktorej vznikajú predmety, teda vyžaduje si určité zručnosti, znalosti a rešpektuje pravidlá. Techné však zahrnovalo aj činnosti organizujúce ľudský život, napr. vojenské umenie či logiku. Na rozdiel od –> poiésis si nevyžaduje inšpiráciu.
technická estetika 1. Estetické princípy techniky a ich praktické uplatňovanie v rozvoji techniky. 2. Nepresné označenie pre estetickú reflexiu techniky (–> estetika techniky). Niekedy sa používa výraz –> priemyslová estetika.
technické umenia Skupina umení, ktorých vyjadrovacie prostriedky sú závislé od rozvinutej technológie –> televízne umenie, –> rozhlasové umenie, –> filmové umenie, –> fotografia a pod.
televízne umenie Umelecký druh, ktorého hlavným umeleckým materiálom je pohyblivý svetelný obraz spolu so zvukom. Je súčasťou audiovizuálnych umení. Jeho hlavnými vyjadrovacími prostriedkami je záber kamery a strih. Spravidla pracuje s hercom. Jazyk a hovorený text využíva viac ako filmové umenie. Spravidla vzniká na základe scenára, preto patrí k interpretačným umeniam.
téma Myšlienkový základ, os, okolo ktorej je vybudovaná významová štruktúra umeleckého diela. V prípade abstraktných umení, ako je neprogramová hudba alebo nefiguratívna maľba, sa za tému označuje ústredný formálny prvok (melódia, farebná škvrna), okolo ktorých je vybudovaná štruktúra diela.
tempo Stupeň rýchlosti, akým je budovaná štruktúra umeleckého diela. Funguje pri časových umeniach, ako je hudba či divadlo.
Teodor Studita (759-826) Byzantský mních, reformátor a teológ. Obranca tvorby obrazov počas ikonoklazmu. Podľa neho existuje medzi obrazom a božským prototypom mystická jednota. Hlavné diela s estetickými myšlienkami – Megale katechesis (821-826, Veľké Katechézy), Catecheses parva (821-826, Malé katechézy).
teoretické umenia Termín M. F. Quintiliana. Označoval umenia, ktoré nevytvárajú výtvory (–> poetické umenia), ani nepozostávajú z činnosti (–> praktické umenia), ale iba skúmajú, ako napr. astronómia.
teória krásnych umení Renesančný termín na označenie estetiky, ktorá sa vymedzovala ako všeobecná teória výtvarných umení, poézie a hudby.
teória kultúry–> kulturológia
terapeutická funkcia Funkcia umenia. Umelecké dielo slúži ako terapeutický nástroj v liečebných procesoch. –> arteterapia –> funkcie umenia
Tesauro, Emanuele (1591-1675) Renesančný estetik. Rozpracoval termín –> argutezza. Hlavné dielo – Canochiale Aristotelico (1655, Aristotelov ďalekohľad).
text Sled a systém významov, myšlienok a spôsobov ich vyjadrenia. V lingvistike označuje písanú a hovorenú štruktúru a označuje sa aj ako prejav, prehovor alebo správa. V semiotike označuje akýkoľvek systém znakov, ktorý nesie výpoveď. Je teda relatívne uzavretou komunikačnou sústavou. V –> semiotickej estetike a v –> komunikačnej estetike sa rozšíril na akýkoľvek ucelený systém umeleckých vyjadrovacích prostriedkov s určitými význammi a prakticky funguje ako synonymum pojmu umelecké dielo. Skúmaním umeleckého diela ako textu modeluje semiotická estetika štruktúru akéhokoľvek umeleckého diela.
Thévoz, Michel (1939) Švajčiarsky historik umenia. Venuje sa estetickej reflexii vecí, ktoré patria do sveta psychózy. Hlavné diela s estetickými myšlienkami – La langage de la rupture (1978, Jazyk prerušenia), Le corps peint (1984, Pomaľované telo), Art brut, psychose et médiumnité (1990, L´Art brut, psychóza a mediálne schopnosti), L´esthétique du suicide (2003, Estetika samovraždy).