Todorov, Tzvetan (1939) Bulharsko-francúzsky literárny vedec a lingvista. Analyzuje umelecké dielo ako súbor výpovedí v znakových systémoch. Hľadá analógie fungovania jazyka a umeleckého diela. Zvlášť sa venuje fantastickému ako súčasti estetického vnímania, ako aj spôsobom, ako sa vo vnímaní recipient stáva spoluautorom diela. Hlavné estetické diela – Litérature et signification (1967, Literatúra a význam), Poétique (1968, Poetika), Poétique de la prose (1971, Poetika prózy).
token –> type – token
Tolstoj, Lev Nikolajevič (1828-1910) Ruský spisovateľ a filozof. Uvažoval o zmysle umenia a krásy. Umenie je emocionálnym spojivom medzi ľuďmi, a tak obohacuje ľudstvo. Zdôrazňuje mravné pôsobenie umenia, preto požaduje, aby bolo dielo prístupné masám. Estetické dielo – Čto takoje iskusstvo? (1897, Čo je umenie?).
Tomáš Akvinský (1225-1274) Taliansky kňaz, filozof a teológ. Systematizoval stredoveké estetické názory. Vymedzoval krásu na základe proporcie (–> consonantio), dokonalosti tvaru (–> integritas) a jasu (–> claritas – viditeľný aj duchovný jas), pričom bral do úvahy aj jej vnímanie, ktoré považoval za poznávanie krásy. V umení odlišoval umelcovu predstavu od výsledného diela. Oddeľoval umenie od vedy a od morálky. Zmysel umenia videl v napodobovaní vnútorných zákonitostí prírody. Diela s estetickými myšlienkami – Summa theologiae (1265-1273, Súhrn teológie), In divina nomina (1260-1262, O božských menách).
topos –> topika
topika Osvedčené výrazy, klišé, myšlienkové a formálne schémy používané v umeleckých dielach. Vyskytujú sa v rôznych dobách a regiónoch.
totálne umelecké dielo –> Gesamtkunstwerk
Townsend, Dabney (1941) Americký estetik. Analyzuje estetickú hodnotu a buduje systém estetiky. Aesthetics objects and works of art (1989, Estetické objekty a umelecké diela), An introduction to aesthetics (1997, Úvod do estetiky), Historical dictionary of aesthetics (2006, Historický slovník estetiky), Values of beauty (2007, Hodnoty krásy).
tradícia –> kultúrna tradícia
tragický Výrazová aj hodnotová kategória. Potvrdenie estetickej a morálnej hodnoty javu, ktorá v boji s nepriateľom nenahraditeľne zaniká, totálna disharmónia vysokej hodnoty, boj a zánik.
tragikomický Výrazová aj hodnotová kategória. Spája v sebe vlastnosti a pôsobenie –> tragického s –> komickým. Najčastejšou jeho verziou je tzv. smiech cez slzy. Hraničnou podobou je –> fraška. à humor
transcendentná funkcia Funkcia umenia. Umenie prezentuje transcendentné významy a pomáha tak recipienta povzniesť nad všednú realitu k transcendentnu. Spravidla sa prepája s –> náboženskou funkciou. –> funkcie umenia
travestia Karikatúra a parodovanie vznešených a patetických tém. à humor
trivium (artes rationales alebo artes sermonicales) Termín stredovekej estetiky. Označoval skupinu rozumových à slobodných umení – gramatika, rétorika, dialektika. Boli spomedzi umení hodnotené najvyššie.
Trockij, Lev Davidovič (1879-1940) Ruský politik a ideológ. Uvažoval u spojení umenia s robotníckym revolučným hnutím. Hlavné estetické dielo – Literatura i revoľucija (1924, Literatúra a revolúcia).
tvar (species) Termín stredovekej estetiky Označuje vonkajší vzhľad predmetu. Úzko súvisí s materiálom, z ktorého je predmet vyrobený, s jeho funkciou a účelovosťou. Spolu s –> mierou (modus) a –> poriadkom (ordo) bol základom krásy.
tvarová analýza –> formálna analýza
tvorba Činnosť, v ktorej na základe predstáv človeka a jeho práce s určitým materiálom vzniká nová idea alebo predmet. Produkt tvorby sa novým a neopakovateľným spôsobom zúčastňuje života človeka či spoločnosti. Bez charakteru neopakovateľnosti nemožno hovoriť o tvorbe, ktorá tak veľmi úzko súvisí s originalitou. Niekedy sa činnosť hodnotí ako tvorba až po tom, ako sa ukáže, že jej výsledok je pre spoločnosť užitočný. –> umelecká tvorba
tvorivá funkcia Funkcia umenia. Umelec rozvíja a realizuje v tvorbe umeleckého diela svoje tvorivé schopnosti. Recipient rozvíja počas estetického vnímania diela svoje vlastné tvorivé schopnosti. –> funkcie umenia
tvorivosť Súbor individuálnych zručností, návykov, vlôh a schopností človeka pre tvorbu nových a neopakovateľných produktov. Je predpokladom tvorby. Niekedy sa tento súbor stotožňuje s –> talentom. Ak je tvorivosť zvlášť vysoko rozvinutá, nazýva sa takýto umelec –> géniom. Rozvoj tvorivosti ovplyvňujú okrem predpokladov človeka aj vhodné podmienky.
typ Termín marxistickej estetiky. Označuje nevyhnutnú zvláštnosť umeleckého diela, v ktorom umelec zobrazil cez konkrétne udalosti či postavy všeobecné tendencie a zovšeobecnenie skúsenosti ľudstva.
type – token (typ – dôkaz, jednotlivý prípad) Termíny semiotiky a semiotickej estetiky. Do estetiky ich uviedol R. Wollheim. Označuje umelecké dielo ako typ, ktorý sa realizuje v množstve jednotlivých prípadov (napr. divadelné predstavenie, kópia knihy). Typ nie je jednoduchým zovšeobecnením ani schémou tokenov, ale môže niesť aj vlastnosti, ktoré sa v tokenoch nevyskytujú. Na druhej strane tokeny, ako jednotlivé realizácie diela, majú i také vlastnosti, aké typy nemajú. Termíny type-token sa používajú na riešenie problému identity umeleckého diela – niektoré diela existujú ako typy (divadelná hra), niektoré len ako tokeny (maľba). Umožňuje tiež vysvetliť rôzne interpretácie jedného diela, ktoré sa vyskytujú u rôznych recipientov – tí totiž reagujú na tokeny, nie na typy.
typizácia Termín marxistickej estetiky. Označuje taký postup v umeleckej tvorbe, pri ktorom podľa F. Engelsa umelec pravdivo zobrazuje typické postavy v typických okolnostiach, aby zobrazil jadro určitej historickej situácie. Je princípom umeleckého zovšeobecnenia skutočnosti, teda hlavným princípom skutočnej umeleckej tvorby.
typológia umelcov Triedenie umeleckých osobností do skupín podľa určitých kritérií, pričom sa kombinujú rôzne druhy kritérií a v jednom umelcovi je možné nájsť viacero typov. Je možné ich abstrahovať z umeleckých diel, z analýzy procesov umeleckej tvorby, prípadne psychologickými testmi alebo kombináciou týchto analýz. Vyčleňujú sa kvôli lepšiemu porozumeniu umeleckej tvorbe a umeleckým dielam, kvôli kultúrno-historickým a umelecko-kritickým analýzam. Hľadá sa súvis medzi osobnosťou umelca a jeho tvorbou. Hlavné typológie:
- Členenie podľa umeleckých druhov – umelci výtvarní, literárni, divadelní, univerzálni a pod.
- Členenie podľa vyjadrovacích prostriedkov – akustický typ, optický typ, pohybový typ a pod.
- Členenie podľa hlavných psychických dispozícií – senzuálny typ, emocionálny typ, intelektuálny typ, intuitívny typ, reflexívny typ, a pod.
- Členenie podľa profesionality – amatérsky umelec, profesionálny umelec, insitný umelec, ľudový umelec a pod.
- Členenie podľa autorského prínosu – interpretační umelci, ne-interpretační, originálni umelci, epigóni, kopisti a pod.