Ľudské dielo, ktoré vzniklo na to, aby plnilo umeleckú funkciu. Termín má v estetike rôzne významy:
Predmet, ktorý vznikol v činnosti umelca, nesie umeleckú funkciu a má umeleckú hodnotu. V jeho zmyslových kvalitách je spredmetnená činnosť (umelecká tvorba), pocity človeka a obraz spoločenstva.
Autonómny objekt, ktorý syntetizuje obraz skutočnosti s výrazom umelcovej psychiky. Tento objekt tvorí niekoľko –> vrstiev umeleckého diela.
Znaková štruktúra, znakový systém, ktorého cieľom je zobrazovať skutočnosť a vyvolávať v recipientovi estetický zážitok. Ako znakový systém je textom, ktorý nesie komplexnú informáciu.
Komplexná správa od umelca k recipientovi, resp. k spoločnosti. Nesie závažné sociálne posolstvo.
Významová štruktúra, ktorá vzniká na základe toho, že recipient vníma a interpretuje umelecký artefakt, teda predmet vytvorený umelcom.
Výsledok vysokého stupňa zručnosti v práci s umeleckým materiálom, ktorý zobrazuje skutočnosť. Netvorí ontologicky samostatný objekt, ale jeho existencia je odvodená od skutočnosti.
Výsledok umeleckej inšpirácie a umeleckej imaginácie. Nemusí mať zmyslovo vnímateľnú, predmetnú povahu, môže existovať len v umelcovej mysli, alebo len v náčrte.
Dielo ľudských rúk s maximálnou (koncentrovanou) estetickou hodnotou.
Vyjadrenie podstatných súvislostí sveta alebo spoločnosti v zmyslovo-vnímateľnom predmete – stupeň vo vývine absolútneho ducha, odkrývanie pravdy bytia, vyjadrenie triedneho boja a pod.
Hranice umeleckého diela sa neustále rozširujú a je stále ťažšie určiť, čo je a čo nie je umeleckým dielom. Umelecké dielo môže byť nemenné (maľba), alebo sa čiastočne mení pri opakovanej tvorbe (balet).
Vyčlenenie umeleckého diela ako samostatného kultúrneho fenoménu, ktorý plní predovšetkým umeleckú funkciu, je európskym konceptom posledných piatich storočí.