umenie pre umenie (l’art pour l’art) 1. Umenie, ktoré nemá cieľ mimo seba. Tvorcovia odmietajú hlavne rôzne sociálne funkcie umenia a preferujú len jeho –> estetickú funkciu. Zdôrazňuje sa krásna forma. Často je elitárske. 2. Názor a postoj, ktorý zdôrazňuje, že umenie treba hodnotiť podľa estetických kritérií, a nie podľa toho, ako uspokojuje iné spoločenské požiadavky. Často je elitárskym postojom. Vo svojich prehnaných formách prechádza do postoja –> estéta.
umenia druhého stupňa Termín estetiky E. Souriaua. Označoval tie umenia, ktoré v sebe zahrnujú –> umenia prvého stupňa, ako aj predmety v nich zobrazené (napr. architektúra, tanec).
umenia prvého stupňa Termín estetiky E. Souriaua. Označoval tie umenia, ktoré v sebe zahrnujú predmety z okolitého sveta (napr. kresba, pantomíma).
umenovedy –> vedy o umení
Urban, Jozef (1964-1999) Slovenský básnik. Písal o priebehu umeleckej tvorby. Estetické dielo – Utrpenie mladého poeta (1999).
Urx, Eduard (1903-1942) Slovenský politik, literárny kritik, novinár, spisovateľ. Presadzoval umenie slúžiace proletariátu. Diela s estetickými myšlienkami – súbor statí Básnik v zástupe (1961), Umění a proletariát (1979, Umenie a proletariát).
Ushenko, Andrew Paul (1900-1956). Americký filozof. Rozvíjal tzv. dynamickú filozofiu, v ktorej kládol dôraz na analýzu moci a potenciality. Priniesol termín –> estetické vektorové pole – umenie sa od skutočnosti odlišuje vyššou mierou potenciality, teda je artikulovanejšie a presnejšie. Estetické dielo – Dynamics of art (1953, Dynamika umenia).
Utitz, Emil (1883-1956) Česko-nemecký estetik a filozof. Presadzoval všeobecnú teóriu umenia. Podstatu umenia videl v špecifickej forme, ktorá vyvoláva zážitok a iným oblastiam života spoločnosti pridáva novú hodnotu. Hlavné diela – Grundlegung der allgemeinen Kunstwissenschaft (1914, Základy všeobecnej teórie umenia), Die Gegenständlichkeit des Kunstwerkes (1917, Predmetnosť umeleckých diel), Der Künstler (1925, Umelec), Geschichte der Ästhetik (1932, Dejiny estetiky).
užité umenia Nespisovný termín pre označenie –> úžitkových umení.
úžitková funkcia 1. Obsahovo-formové usporiadanie javov a predmetov, ktoré im umožňuje uspokojovať praktické potreby života človeka. 2. Funkcia umenia. Umelecké dielo je priamo použiteľné v živote, napr. ako predmet každodennej potreby (soľnička a pod.). –> funkcie umenia, –> úžitkové umenia
úžitková hodnota Vzťah predmetu, ktorý nesie úžitkovú funkciu, jeho reálneho fungovania v praktickom živote človeka a človeka, ktorý ho zhodnotí ako užitočný.
úžitkové umenia Skupina umení, ktoré sa snažia tak o plnenie úžitkovej funkcie, ako aj o vyvolanie estetického zážitku. Úžitková funkcia je v nich hlavná, jej sa podriaďujú ostatné súčasti umeleckej tvorby. Patria sem napríklad priemyslový design, knižná ilustrácia, príležitostná poézia a ďalšie. Ak preváži umelcovo sebavyjadrenie nad –> úžitkovou funkciou, prechádzajú do –> krásnych umení. Niekedy s historickým odstupom posudzujeme diela úžitkových umení ako –> dekoratívne či krásne umenia, pretože sa v nových podmienkach stratila úžitková funkcia predmetu. –> dizajn