Eco, Umberto (1932-2016) Taliansky estetik, semiotik, spisovateľ, novinár. Venoval sa teórii umeleckého diela, teórii interpretácie diela, problematike médií a masovej kultúry. Podľa jeho pojmu –> otvoreného diela závisí pôsobenie umeleckého diela od recipientovej –> interpretácie, ktorá vychádza z čitateľovej –> encyklopedickej kompetencie. V estetickom vnímaní recipient predpokladá nekonečné množstvo možných interpretácií. V interpretácii hľadá recipient svoj vlastný i „správny“ výklad diela, ktorý mu dielo potvrdzuje, aby ho súčasne nútilo hľadať nový výklad. Nemal by však skĺznuť do –> nadinterpretácie. Hlavné estetické diela – Opera aperta (1962, Otvorené dielo), Apocalittici e integrati (1964, Skeptici a utešitelia), Lector in fabula (1979, Čitateľ vo fabule), Arte e bellezza nell´estetica medievale (1987, Umenie a krása v stredovekej estetike), I limiti dell´interpretazione (1990, Hranice interpretácie), La ricerca della lingua perfetta nella cultura europea (1993, Hľadanie dokonalého jazyka v európskej kultúre), Storia della bellezza (2004, História krásy), Storia della bruttezza (2007, História škaredého).
efektný Výrazová aj hodnotová kategória. Označuje niečo, čo pôsobí spravidla vonkajškovou formou, alebo jednoduchým a zaujímavým obsahom a nemusí obsahovať myšlienkovú hĺbku. Zážitok môže byť silný, ale v podstate zostáva na povrchu. Efektnosti často pomáha –> brilantnosť.
efekt obráteného obrazu Koncepcia experimentálnej estetiky, podľa ktorej sa estetický zážitok z obrazu zmení, ak ho zrkadlovo obrátime. Experimentálne sa overuje, či tento fakt súvisí s asymetriou mozgových hemisfér.
eklektizmus Postup v umeleckej tvorbe, ktorý spočíva na preberaní prvkov, štýlu, kompozície a iných súčastí tvorby či diela iných umelcov a vytváranie nového celku z nich. Eklektik často preberá nesúrodé prvky do svojho diela a vytvára disharmonický celok. Pri preberaní si (na rozdiel od –> historizmu) neuvedomuje ich myšlienkové a historické pozadie, ktoré však je v preberaných častiach prítomné a pôsobí v novom celku rušivo. Eklektik vychádza z predstavy, že spojením vynikajúcich prvkov alebo postupov z diel veľkých majstrov vznikne opäť hodnotné umelecké dielo. Bez určitej miery eklektizmu by však neboli možné premeny umeleckej tradície, pretože pri preberaní zdanlivo alebo naozaj nesúrodých prvkov často vznikne nová kvalita. V niektorých kultúrach niesol termín eklektizmus pozitívny význam.
ekologická funkcia Funkcia umenia. Umelecké dielo dotvára životné prostredie, prípadne rozvíja u percipientov pre ekologické cítenie. –> funkcie umenia
ekonomická funkcia Funkcia umenia. Umelecké dielo je predmetom kúpy a predaja a prináša zisk. –> funkcie umenia
ekphrasis Termín označujúci slovné vyjadrenie (opis) výtvarného a iného mimojazykového umeleckého diela. Od pôvodného významu doslovného opisu diela v antickom Grécku sa do dnešných dní posunul k významu preklad ne-literárneho diela do jazyka. Odlišuje sa od interpretácie, ktorá hľadá významy. Problémom pri ekphrasis je mimézis, teda ako sa líši zobrazenie v umeleckom diele od zobrazenia tohto zobrazenia v ekphrasis.
elegantia Termín využívaný hlavne v stredovekej a manieristickej estetike. Označuje dokonalé, kvetnaté a pôvabné umelecké dielo. –> krása (terminológia)
elegantný Výrazová aj hodnotová kategória. Označuje niečo uhladené, vypracované na základe vybraného vkusu, avšak nevtieravé. Spravidla zodpovedá dominantnému vkusu v spoločenstve.
elegický Výrazová kategória. Zarmucujúci, melancholický, podnecuje smutné myšlienky. V porovnaní so žalostným je však plný nádeje a filozofický.
elektronické médiá Moderné komunikačné a vyjadrovacie prostriedky (–> médiá) vybudované na elektronickej technológii – televízia, rozhlas, internet, niekedy sa medzi ne zahrnuje aj video, DVD a najnovšie mobilný telefón. Niektoré z nich niekedy fungujú ako –> masmédiá.
Eliot, Thomas Stearns (1888-1965) Anglický básnik, literárny teoretik a estetik. Venoval sa problematike konvencií v umení a vzťahom umelcových ideí k realite (–> objektívny korelát). V umení sa uplatňujú vzorce vyvierajúce z kultúrnej tradície. Za hlavné kritérium hodnoty umeleckého diela považuje zrelosť jeho autora. Dôležitá je aj miera odstupu autora od vlastných životných emócií. Hlavné diela – eseje Tradition and the individual talent (1919, Tradícia a individuálny talent), The social function of poetry (1945, Spoločenská funkcia poézie), To criticize the critic (1961, O kritizovaní kritika).
Elschek, Oskár (1931) Slovenský hudobný vedec a estetik. Venuje sa estetike hudby. Hlavné dielo s estetickými myšlienkami – Hudobná veda súčasnosti (1984).
emanácia Termín filozofie Plotina. Označuje vyžarovanie rôznych foriem bytia z absolútna. Tak isto podľa Plotinovej estetiky vyžaruje z absolútna aj krása.
emblém Zobrazenie veci, rastliny alebo zvieraťa, ktoré reprezentujú ideu alebo osobu. Pracuje s alegóriami. Je viazaný na inštitúciu, organizáciu alebo človeka (oproti symbolu, ktorého miesto v kultúre je voľnejšie), čím je presne určený jeho význam, takže sa môže stať pevnou súčasťou ikonografie. Skoro vždy v sebe nesie zašifrované morálne ponaučenie. Emblémy sa využívali ako vzory pre ikonografiu hlavne vo výtvarnom umení a v literatúre.
emblematika Teoretická a praktická disciplína, ktorá sa venuje rozvoju a používaniu emblémov. Často je priamym vyjadrením estetickej koncepcie, alebo obsahuje estetické myšlienky. Jej zakladateľom je A. Alciatus.
Emerson, Ralph Waldo (1803-1882) Americký básnik, filozof a estetik. V umení zdôrazňoval tvorbu, avšak viazal ho na hľadanie krásy v prírode. Umelec má pomenovať a vysvetliť krásu, zvestuje teda krásu prírody. Hlavné estetické dielo – Essays (1841-1844, Eseje).
empatia –> vcítenie
empirická estetika V širšom zmysle nepresné súhrnné označenie pre –> exaktnú estetiku, –> experimentálnu estetiku, –> porovnávaciu estetiku, –> psychologickú estetiku, –> štrukturálnu estetiku, –> informačnú estetiku a pre časť –> sociologickej estetiky. Niekedy sa k nej začleňuje aj –> semiotická estetika. V užšom zmysle označuje len experimentálnu a exaktnú estetiku. V obidvoch prípadoch označuje takú podobu estetiky, ktorá v menšej miere využíva filozofické metódy skúmania (alebo proklamuje o sebe, že ich nevyužíva) a spolieha sa na zber dát empirickými, experimentálnymi, exaktnými, matematickými a kybernetickými metódami. Je úzko naviazaná na teórie psychológie, fyziológie, lingvistiky, semiotiky, matematiky a kybernetiky. Za jej protiklad sa považuje –> filozofická estetika. Niekedy sa označenie empirická estetika zamieňa za označenie –> analytická estetika. –> estetika zdola, –> metódy estetiky
Empson, William (1906-1984) Anglický estetik, literárny teoretik a básnik. Rozvinul metódu –> close reading a termín –> ambiguita. V analýze literárneho textu uprednostňoval kombináciu intuitívneho pochopenia textu ako celku s jeho minucióznou analýzou, pri ktorej sa využívajú postupy close reading. Súčasne však nezanedbával úlohu autorovho tvorivého zámeru. Ambiguitu, ktorú podľa neho vytvára umelec, považoval za pozitívnu vlastnosť umeleckého diela. Hlavné diela – Seven types of ambiguity (1930, Sedem typov dvojznačnosti), Some versions of pastoral (1935, Sedem verzií pastorálneho), The structure of complex words (1951, Štruktúra komplexných slov).
encyklopedická kompetencia Termín estetiky U. Eca. Označuje schopnosť recipienta chápať a interpretovať významy umeleckého diela. Encyklopédia je v tomto chápaní súborom poznatkov a skúseností z osobného života, z histórie, kultúry, z jazyka, z iných umeleckých diel a pod.
die entartete Kunst –> zvrhlé umenie
Engels, Friedrich (1820-1895) Nemecký filozof, podnikateľ a ekonóm. Jeho estetické názory vznikali v spolupráci s –> Karolom Marxom. V umení presadzoval zobrazovanie typických charakterov v typických okolnostiach. Umenie považoval za proces poznávania skutočnosti, ktoré využíva typizáciu. Diela s estetickými myšlienkami – Die heilige Familie (s K. Marxom, 1845, Svätá rodina), Die deutsche Ideologie (s K. Marxom, 1845-1846, Nemecká ideológia), 1959 – korešpondencia K. Marxa a F. Engelsa s Ferdinandom Lassalleom.
environmentálna estetika – analýza životného prostredia z est. hľadiska + environmentálne hľadiská v estetickej problematike
epický Výrazová aj hodnotová kategória. Rozprávačský, výpravný. Spravidla obsahuje napätie a dynamiku. Väčšinou sa nevyjadruje v zložitých obrazoch, alegóriách alebo symboloch a nie je tak zahľadený do subjektu, ako lyrický.
epigónstvo Postup v umeleckej tvorbe, ktorý napodobuje tvorbu iného umelca. Epigón považuje iného umelca za majstra a svoj vzor. Snaží sa napodobiť majstrov náhľad na svet a spôsoby jeho vyjadrovania. Úzko súvisí s –> akademizmom, lebo sa zväčša pridržiava zaužívaných algoritmov tvorby. Premeny umenia by však neboli možné bez určitej miery epigónstva, pretože napodobovanie postupov starých majstrov je súčasťou rozvoja umeleckej tradície. Epigónstvo označuje aj prostých nasledovníkov určitej tradície, ktorí však už strácajú originalitu zakladateľov tejto tradície. V prípade, ak umelec napodobuje alebo opakuje svoje vlastné postupy, skĺzava do –> maniery. V niektorých kultúrach je epigónstvo akceptovanou súčasťou tvorby, v iných sa považuje za hriech proti tvorivosti. V niektorých kultúrach je epigónstvo hlavným postupom vo výchove mladých umelcov.
epika Literárny umelecký druh. Hlavným umeleckým materiálom je jazyk vo forme voľného rozprávania. Jeho nosnými prvkami je spravidla monologicky rozprávaný dej a konflikt, šírka opisov a príbehov. Situácia sa v epike nepredvádza, rozpráva sa o nej.
Eriugena, Johannes Scotus (815-877) Zaoberal sa teóriou krásy, ktorú chápal ako harmóniu existujúcu vo vesmíre. V kráse sa vyjadruje boh, preto treba krásu chápať symbolicky. Hlavné dielo s estetickými myšlienkami – De divisione naturae (9. st., O rozdelení prírody).
Erjavec, Aleš (1951) Slovinský estetik. Venuje sa súčasným úlohám a podobe estetiky. Hlavné diela – O estetiki, umetnosti in ideologiji (1983, O estetike, umení a ideológii), Estetika in epistemologija (1984, Estetika a epistemológia), Estetika in kritična teorija (1995, Estetika a kritická teória), K podobi (1996, K obrazu), Ljubezen na zadnji pogled. Avantgarda, estetika in konec umetnosti (2004, Láska na posledný pohľad. Avantgarda, estetika a koniec umenia).