estetický cit Pocit, ktorý vyvolávajú umelecké diela, prípadne akýkoľvek pocit vyvolaný krásou. Termín estetický cit označuje špecifickú oblasť v ľudských emóciách, ktorá sa vzťahuje k estetickým kvalitám predmetov. Podľa C. Bella schopnosť tohto pocitu znamená schopnosť odlišovať umelecké diela (alebo krásne predmety) od iných predmetov. Podľa F. Nietzscheho estetický cit je bežný cit, ktorý nebol prirodzene vyvolaný niečím mimo nás, ale umenie nám ho vsugerovalo. Podľa H. Cohena je to čistý cit uprostred medzi vôľou a myslením. Existujú pochybnosti, či je možné vyčleniť samostatné zložky v psychike človeka, ktorú by bolo možné označovať ako estetické city. Niekedy sa ako synonymum používa pojem estetický zmysel, prípadne sa estetický cit spája s estetickým postojom. Alternatívne sa používa s pojmom estetický zážitok, prípadne afekt.
estetický časopis Odborné periodikum, ktoré sa venuje predovšetkým estetike. Väčšie a dôležitejšie svetové estetické časopisy v posledných storočiach (v abecednom poradí): AE – Journal of the Canadian Society of Aesthetics (Canada, prvý estetický časopis, ktorý začal vychádzať v elektronickej forme na internete), Bigaku (Japonsko), British Journal of Aesthetics (Veľká Británia), Contemporary Aesthetics (USA – na internete), Empirical Studies of the Arts (USA, oficiálny časopis Medzinárodnej asociácie empirickej estetiky), Estetika (Čechy), Chronika Aisthetikes/Annales d´Esthétique (Grécko), IO – The Internet Magazine of Applied Aesthetics (Fínsko – na internete), The Journal of Aesthetic Education (USA), Journal of Aesthetics and Art Criticism (USA), Literature and Aesthetics (Austrália), Musik und Ästhetik (Nemecko), Polyaisthesis (Rakúsko), Revue d´Esthétique (Francúzsko), Rivista di Estetika (Taliansko), Studia estetyczne (Poľsko), Voprosy estetiki (Rusko), Zeitschrift für Ästhetik und Allgemeine Kunstwissenschaft (Nemecko). Medzinárodná estetická asociácia publikuje teoretické texty v ročenke pod názvom Yearbook of Aesthetics. Na Slovensku neexistuje špecializované estetické periodikum. Estetike sa venovali a venujú iné odborné časopisy, napríklad Designum, Filozofia, Fragment, Organon F, Slovenské pohľady, Literárny týždenník, Kultúrny život, Výtvarný život, Hudobný život, Profil, Art life, Revue svetovej literatúry, Múzy v škole, Bibiana, Slovenská literatúra, Slovenské divadlo.
estetický diskurz 1. Spôsob myslenia v konkrétnej podobe estetiky. 2. Spôsoby používania estetickej terminológie, 3. metodologické prístupy k reišeniu estetických problémov. 4. Spôsob komunikácie medzi estetikmi. Často sa odlišuje filozofický diskurz v estetike, lingvistický diskurz, semiotický diskurz a pod. –> diskurz, –> umelecký diskurz
estetický fenomén Akýkoľvek prírodný alebo ľudský jav, ktorý sa vzťahuje k sfére estetična, je teda esteticky funkčný a koncentrujú sa okolo neho ďalšie estetické fenomény. Termín estetický fenomén na jednej strane predpokladá, že je možné vyčleniť základné stavebné prvky sféry estetična, čiže javy, ktoré v sústave estetických vzťahov figurujú ako relatívne stále. Na druhej strane tento termín zjednodušuje vyjadrovanie, lebo umožňuje vylúčiť enumeráciu rôznych estetických fenoménov v estetických textoch v prípade, ak teoretik nepotrebuje rozlišovať konkrétny estetický vzťah. Nie je to –> estetický stimul.
estetický ideál Predstava o estetickej dokonalosti, vrcholná estetická norma pre nejaký jav, predmet, situáciu, udalosť či ľudskú vlastnosť. Je to predstava o tom, aké by mali byť obsah a forma nejakého javu, aby z neho človek získal vrcholný estetický zážitok a aby bezo zvyšku spĺňal požiadavky estetického vkusu. Je prakticky nedosiahnuteľnou métou, pretože pri dosiahnutí sa stáva bežnou estetickou normou a ideál sa posúva ďalej. V estetickom vnímaní, v umeleckej tvorbe alebo v estetickej aktivite slúži ako vrcholné meradlo. K nemu človek prirovnáva aj ostatné estetické normy, ktoré vo vzťahu k ideálu vystupujú ako reálne požiadavky.
estetický kongres Celosvetové stretnutie estetikov, ktoré organizujú svetové estetické spoločnosti, najmä dve hlavné a najväčšie estetické spoločnosti. 1. medzinárodný estetický kongres sa konal 1913 v Berlíne. Ďalšie sa konali: 1939 v Paríži, 1956 v Benátkach, 1960 v Aténach, 1964 v Amsterdame, 1968 v Uppsale, 1972 v Bukurešti, 1976 v Darmstadte, 1980 v Dubrovniku, 1984 v Montreale, 1988 v Nottinghame. Od r. 1992 organizuje International Association of Aesthetics tieto kongresy každé tri roky: 1992 v Madride, 1995 v Lahti, 1998 v Ľubľane, 2001 v Tokiu-Makuhari, 2004 v Rio de Janeiro, 2007 v Ankare, 2010 v Pekingu, 2013 v Krakove, 2016 v Soule, 2019 v Belehrade, 2023 v Belo Horizonte. International Association of Empirical Aesthetics organizuje tiež pravidelné kongresy, dnes už každé dva roky: 1965 v Paríži, 1966 v Rimini, 1968 v Mainzi, 1970 v Glasgowe, 1973 v Leuvene, 1976 v Paríži, 1980 v Montreale, 1983 v Cardiffe, 1985 v Santa Cruz, 1988 v Barcelone, 1990 v Budapešti, 1992 v Berlíne, 1994 v Montreale, 1996 v Prahe, 1998 v Ríme, 2000 v New Yorku, 2002 v Takarazuke, 2004 v Lisabone, 2006 v Avignone, 2008 v Chicagu, 2010 v Drážďanoch, 2012 v Taipei, 2014 v New Yorku, 2016 vo Viedni, 2018 v Toronte, 2021 v Londýne, 2022 vo Philadelphii. Od r. 2009 organizuje svoje výročné konferencie aj European Society for Aesthetics: 2009 vo Fribourgu, 2010 v Udine, 2011 v Grenobli, 2012 v Brage, 2013 v Prahe, 2014 v Amsterdame, 2015 v Dubline, 2016 v Barcelone, 2017 v Berlíne, 2018 v Maribore, 2019 vo Varšave, 2022 v Taline, 2023 v Budapešti. Občasné nepravidelnosti bývajú zapríčinené objektívnymi dôvodmi, napr. epidémia covidu. –> estetická spoločnosť
estetický názor Viac-menej racionálne sformulované a vyargumentované stanovisko, ktorým človek vyjadruje svoj vzťah k estetickým javom a svoje predstavy o nich. Je založený na predošlých skúsenostiach s estetickými hodnotami a priamo vyplýva z estetického vkusu. Býva súčasťou vkusových súdov a relatívne ľahko sa na základe estetických zážitkov mení. Stáva sa základom diskusií recipientov o estetických normách a o estetických hodnotách.
estetický objekt Pôvodne termín estetiky J. Mukařovského, rozšíril sa do iných koncepcií. Označuje významovú a hodnotovú štruktúru, ktorá sa utvára vo vedomí recipienta pri estetickom vnímaní. Vzniká pri stretnutí estetického predmetu (artefaktu), ktorý nesie estetickú funkciu, s estetickým vkusom človeka, ktorý je založený v kultúrnej tradícii. V estetickom objekte sa realizuje estetická funkcia predmetu a je priamym podkladom pre estetické hodnotenie. Nie je čisto subjektívny, súčasťou estetického objektu sa stávajú tie vlastnosti predmetu, ktoré sú schopné vyvolávať estetický zážitok. Vzniká však vo vedomí, preto môžu z jedného predmetu vznikať rôzne estetické objekty.
estetický odstup (dištancia) Termín psychológie E. Bullougha. Označuje postoj, v ktorom percipient odhliada od svojich osobných potrieb a vyraďuje vnímaný jav mimo praktických súvislostí. Na základe estetického odstupu sa percipient zameriava na samotný vnímaný jav. Nie je to neosobný postoj, môže byť silno emocionálny. Optimálna miera estetického odstupu, ani príliš veľká, ani príliš malá, je nutná pre vznik estetického zážitku. Estetický odstup slúži ako kritérium pre odlíšenie krásneho od príjemného a je všeobecnou charakteristikou umenia, lebo poukazuje na ne-skutočný charakter umenia, teda na to, že umelecké dielo nie je skutočnosťou samou, ale len jej obrazom, modelom. –> nezainteresovanosť
estetický postoj Termín štrukturalistickej estetiky. Označuje jeden zo štyroch základných typov ľudského postoja k svetu. Je to hodnotiaci postoj, v ktorom sa človek zameriava na predmet samotný a obohacuje celistvosť svojej osobnosti. Tento špecifický spôsob aktívneho ľudského zamerania na predmet je kladným vzťahom, spontánnym obdivom imanentnej štruktúry predmetu.
estetický predmet Jav, vec, alebo činnosť, ktoré nesú estetickú funkciu a sú usporiadané podľa určitých estetických noriem. Estetický predmet nie je totožný so všetkými vlastnosťami predmetu, ale sú to len tie kvality predmetu, ktoré spôsobujú, že je schopný vyvolávať estetický zážitok. V procese estetického vnímania sa stáva súčasťou estetického hodnotenia. Pretože jeho povahu si človek uvedomuje v procese estetického vnímania, rôzni ľudia rôzne chápu ten istý estetický predmet rôzne.
estetický stimul Podnet s estetickým charakterom, ktorý spúšťa estetickú situáciu. S týmto pojmom pracuje hlavne empirická (exaktná, experimentálna a psychologická) estetika, ktorá ho rozdeľuje na formálny a významový stimul. Za skutočne estetický označuje len taký stimul, ktorý obsahuje formálne aj významové podnety. Nie je to jednoduchý zmyslový vzruch, ale komplexnejšia reakcia zmyslových orgánov na komplexný podnet, napr. farebný kontrast, zvuk v určitom čase a pod. Empirická estetika opisuje estetický stimul analogicky psychologickému vzorcu „stimul – reakcia“, často s pomocou behaviorálnej psychológie. Často sa predpokladá, že analýza jednoduchých alebo aj zložitejších estetických stimulov zabezpečí estetike objektivitu skúmania. W. van Damme ho nazýva –> formálno-sémantický stimul.
estetický subjekt Človek, ktorý vstupuje do estetického vzťahu, teda vykonáva nejakú estetickú činnosť: v receptívnom (recipientskom) estetickom subjekte prebieha estetické vnímanie; produktívny estetický subjekt buď formuje predmet tak, aby niesol estetickú funkciu, alebo je to umelec tvoriaci umelecké dielo. Estetickým subjektom teda nie je človek celý život, ale len počas niektorej z týchto činností. Každý estetický subjekt má určitý estetický vkus a schopnosť estetického zážitku. Ak je produktívnym estetickým subjektom, tak má aj zručnosti a schopnosti pre estetickú aktivitu alebo pre umeleckú tvorbu. Niekedy sa za estetický subjekt označuje človek, ktorý zaujal estetický postoj.
estetický súd –> vkusový súd
estetický štát Štát, v ktorom žijú ľudia v harmónii svojich tvorivých síl, v slobode a družnosti. Základom tejto harmónie je estetický vkus a slobodná hra ľudských schopností. V živote ľudí sa uplatňujú estetické hodnoty ako jedny z hlavných cieľových hodnôt. Uplatnenie estetických hodnôt má pomáhať zdravému rozvoju človeka. Termín estetický štát označuje aj snahu teoreticky aj prakticky sa vrátiť k antickej tradícii polis ako dobrého a krásneho štátu. Označuje estetizáciu politiky, politizáciu umenia, estetizáciu životného prostredia a životného štýlu, ako aj masmediálnu manipuláciu. Niekedy sa tzv. welfare state označuje za estetický štát. Termín estetický štát často nesie právny a erotický étos. S termínom estetický štát pracuje najmä nemecká estetika. –> kytherika
estetický vkus (taste, aesthetic taste) Schopnosť vnímať a hodnotiť umelecké diela a predmety s estetickou funkciou. Je to súbor estetických noriem, ktoré človeku umožňujú hodnotiť predmety istého druhu či istých kvalít, je teda neoddeliteľnou súčasťou procesov estetického vnímania. Estetický vkus má každý človek.. Vo vkuse človeka býva mnoho rozporov, ale obsahuje aj priority, teda predstavy o „krajšom“, „menej krásnom“ a o „škaredom“. Estetický vkus má určitý rozptyl, takže človek dokáže vnímať a hodnotiť aj diela vzdialených dôb a kultúr. Nie je navždy daný, v priebehu života človeka sa mení. „Dobrý“ a „zlý“ vkus ako aj „vyvinutý“ a „nevyvinutý“ vkus jestvujú len z hľadiska určitého spoločenstva a určitej kultúry. Vkus sa formuje v prvom rade na základe estetických činností, ako je estetické vnímanie, umelecká tvorba a podobne. Pri jeho rozvoji môže zohrávať dôležitú úlohu cielená estetická výchova. Výrok „Proti vkusu žiadny dišputát“ znamená, že každý má právo na svoj osobný estetický vkus. Vyjadrením vkusu na záver estetického vnímania je –> vkusový súd.
estetický vzťah Taký vzťah k veciam, javom, udalostiam, v ktorom si človek všíma ich estetické funkcie, v ktorom vznikajú estetické zážitky, estetické hodnoty, alebo v ktorom človek formuje predmet tak, aby niesol estetickú funkciu. Človek, ktorý je v estetickom vzťahu ku skutočnosti, je estetickým subjektom. Dvoma neoddeliteľnými stránkami estetického vzťahu je estetická aktivita a estetické vedomie.
estetický súd –> vkusový súd
estetický zážitok Pocit, ktorý je výsledkom estetického vnímania. Vzniká pri vnímaní predmetov s estetickou funkciou (alebo pri vnímaní umeleckých diel). Je výsledkom konfrontácie estetických noriem a estetickej funkcie. Jeho obsah, priebeh a hĺbka závisia od umeleckého diela či od estetického predmetu, od prostredia, kde vnímanie prebieha, od kultúrneho a sociálneho pozadia diváka a od momentálnej nálady diváka. Môže byť príjemný aj nepríjemný, plytký aj hlboký, dynamický aj pokojný, chladný aj hlboko citový, prerušovaný aj dlhodobý a pod. V estetickom zážitku recipient reflektuje predmet, seba samého aj svoj vzťah k predmetu. Predpokladom estetického zážitku je aspoň čiastočné alebo dočasné odhliadanie od utilitárneho záujmu o predmet (–> estetický odstup). Vyvrcholením estetického zážitku je –> katarzia. Slovným vyjadrením estetického zážitku je spravidla –> vkusový súd. Niekedy sa od estetického zážitku odlišuje –> umelecký zážitok.
estetický zmysel –> estetický cit
estetický znak 1. Termín estetiky V. Brožíka. Označuje predmet, ktorý sa stal súčasťou estetickej aktivity alebo estetického vnímania a nesie estetickú funkciu. Je to objekt, ktorý nesie stopy prítomnosti človeka vo svete, čiže je výsledkom estetického osvojovania. Nie je totožný s umeleckým znakom ani s umeleckým dielom. 2. Termín estetiky M. Benseho. Označuje znak, ktorý existuje len v jednom prípade, môže byť len raz použitý (= je singulárny).
estetický život –> estét