etiketa Súhrn pravidiel správania platných v určitom spoločenstve. Úzko súvisí so slušnosťou a so spoločenskými zvyklosťami, avšak neredukuje sa na ne. Je vonkajším vyjadrením vnútornej kultivovanosti človeka. Pretože je len vonkajškom, môže protirečiť vnútornému svetu človeka, a z toho dôvodu je možné ju v človeku aj vypestovať. Pravidlá etikety sa menia od generácie ku generácii a od doby k dobe. Do značnej miery sa v nej uplatňuje estetický vkus.
etnoestetika Štúdium estetických a umeleckých fenoménov s dôrazom na empirický a terénny výskum v spoločnostiach hlavne mimo euro-atlantickej civilizácie. –> antropologická estetika
étos Termín antickej gréckej filozofie, etiky a estetiky. Označuje celkové správanie, zvyky a mravné dispozície človeka. Étos je možné umeleckými dielami ovplyvňovať v pozitívnom aj negatívnom zmysle. –> étosová teória
étosová teória Teória, ktorá zdôrazňuje mravné, pedagogické a katarktické pôsobenie umenia. Teória étosu je motívom antického gréckeho myslenia o umení, systematicky ju prvýkrát rozvinuli pytagorovci. Rozšírila sa na interpretáciu estetického pôsobenia akékoľvek umeleckého diela. Jej opozitom je –> afektová teória.
eurytmia Termín antickej estetiky. Označuje také usporiadanie predmetu, ktoré rešpektuje estetické normy spoločenstva a súčasne vyvoláva pozitívny estetický zážitok. Niekedy je pre jej pôsobenie nevyhnutné narušiť striktnú symetriu a pravidelnosť predmetu. –> krása (terminológia)
evolučná estetika Estetika zaoberajúca sa úlohou estetickej aktivity človeka a umenia v evolúcii človeka. –> evolučná funkcia
evolučná funkcia Funkcia, ktorú plní umenie v evolúcii druhu homo sapiens. Vyčleňuje sa ich niekoľko a často sa líšia podľa umeleckého druhu, prípadne podľa koncepcie teoretika, takže presnejšie je hovoriť o súbore evolučných funkcií umenia. Rôzne koncepcie rozvíjajú estetici, psychológovia, antropológovia, biológovia alebo archeológovia: a) umenie a estetické aktivity človeka sú vedľajším produktom evolúcie, luxusom, ktorý nie je pre život človeka nevyhnutný, ale zotrváva, lebo je veľmi príjemný (S. Pinker); b) umenie a estetické aktivity sa vyvinuli pre zdôrazňovanie niektorých aktivít alebo vecí, ktoré boli pre život pravekého človeka dôležité (E. Dissanayake); c) výtvarné umenia sa vyvinuli z ozdobovania vlastného tela človeka; d) umenie sa vyvinulo rozpracovaním súčastí pracovného rytmu do samostatnej činnosti (G. V. Plechanov); e) umenie sa vyvinulo v rámci sexuálneho výberu ako zdôrazňovanie sily, zručnosti a iných zvláštnych schopností človeka a je rozšírením tejto schopnosti do sveta imaginácie (D. Dutton); f) hudba sa vyvinula rozšírením funkcií a štuktúry jazyka (S. Mithen); g) umenie rozvíja schopnosť človeka riešiť problémy a adaptovať sa na realitu (S. Zeki); h) umenie podporuje sociálnu kohéziu (E. Dissanayake), i) príbehy, ktoré používa umenie, sú kognitívnou hrou na zdokonaľovanie vyšších kognitívnych funkcií (B. Boyd). –> funkcie umenia
exaktná estetika Estetika, ktorá na analýzy estetična využíva exaktné vedecké metódy. Pracuje s analýzou empirických dát, so štatistickými a lingvistickými metódami a pod. Snaží sa nájsť tzv. tvrdé dáta v estetických procesoch. Hlavným predmetom jej záujmu je štruktúra umeleckého diela a procesy estetického vnímania. Prepracovala termín estetický stimul. Odmieta filozofické metódy ako hlavné metódy poznania a je ochotná ich využívať len na zovšeobecňovanie získaných dát. Niekedy sa pod tento termín subsumuje aj –> experimentálna estetika, –> informačná estetika, –> psychologická estetika a –> neuroestetika. Niekedy sa toto označenie zamieňa za označenie –> analytická estetika. –> metódy estetiky
exemplifikácia Termín estetiky N. Goodmana. Označuje situáciu, v ktorej symbol odkazuje sám na seba, čím slúži ako vzorka určitých vlastností reálneho sveta. Je to nevyhnutný znak umeleckého diela.
experiment (v umení) Skúšanie nových spôsobov expresie v umení. Realizuje sa v niekoľkých smeroch, ktoré však spravidla prichádzajú súčasne: skúšanie nosnosti a znesiteľnosti nových tém, obsahov, ideí; overovanie neočakávaných účinkov umeleckého diela; overovanie nových formálnych postupov v tvorbe diela. V podstate každá umelecká tvorba obsahuje určitú mieru experimentovania.
experimentálna estetika Estetika, ktorá na analýzy estetična využíva reálny (nie myšlienkový) experiment. Estetické poznatky akceptuje až vtedy, ak sú experimentálne overené. Hľadá vzťahy stimulu a reakcie hlavne v procesoch estetického vnímania. Prepracovala termín –> estetický stimul. Niekedy sa pod tento termín subsumuje aj –> psychologická estetika. Nie je s ňou totožná, pretože experimentálna estetika využíva aj metódy fyziológie, akustiky a sociálnej psychológie. Niekedy sa označuje za súčasť –> exaktnej estetiky. –> metódy estetiky
explicitná estetika Termín estetiky. W. Tatarkiewicza. Označuje explicitné estetické teórie na rozdiel od –> implicitnej estetiky.
expozícia Úvodná časť plne rozvinutého –> dramatického konfliktu – uvedenie do témy, postáv, prostredia.. Mimo dramatického umenia označuje termín expozícia úvodné uvedenie recipienta do umeleckého diela – buď navodením situácie, atmosféry, alebo zoznámením s hlavnými postavami, alebo uvedenie umelcových zámerov či zmyslu diela a pod.
expresia –> výraz
expresívna funkcia Funkcia umenia. Prostredníctvom umeleckého diela môže umelec vyjadrovať obsahy svojho vedomia; prípadne recipient (alebo sociálna skupina) môžu prostredníctvom vcítenia sa do diela prezentovať dielo ako vyjadrenie svojich predstáv. –> funkcie umenia
Eysenck, Hans Jürgen (1916-1997) Nemecko-britský psychológ. Rozvíjal psychologickú estetiku, analyzoval hlavne individuálne preferencie v estetickom vnímaní. Získal veľa štatistických a experimentálnych dát o estetickom vkuse. Hlavné diela s estetickými myšlienkami – Genes, culture and personality: An empirical approach (1989, s L. J. Eavesom, N. G. Martinom, Gény, kultúra a osobnosť: empirický prístup), Genius: The natural history of creativity (1995, Génius: Prirodzená história tvorivosti), štúdie Visual aesthetic sensitivity and its measurement (1983, Vizuálna estetická senzitivita a jej meranie), Personality and scientific aesthetics (1988, Osobnosť a vedecká estetika).