fabula Schéma príbehu z umeleckého diela. Je to chronologicky a logicky usporiadaná schéma, ktorá neberie do úvahy digresie a detaily. V umeleckom diele existuje v podobe –> sujetu. –> narácia (narativita)
facere –> umelecká tvorba (terminológia)
fádny Výrazová aj hodnotová kategória. Emocionálne nevýrazný, bez väčších kontrastov formálnych či obsahových. –> všedný
Faltin, Peter (1939-1981) Slovensko-nemecký estetik. Venoval sa estetike hudby. Hlavné estetické diela – Funkcia zvuku v hudobnej štruktúre (1966), Phänomenologie der musikalischen Form (1979, Fenomenológia hudobnej formy), Die Bedeutung aesthetischer Kategorie zwischen Musik und Sprache (1985, Význam estetických kategórií medzi hudbou a rečou), štúdia Zur Psychologie des ästhetischen Urteils (1978, K psychológii estetického hodnotenia).
falzifikát (fake) Zámerne vytvorená kópia existujúceho umeleckého diela, alebo na základe dokonalej znalosti vytvorené akoby ďalšie dielo známeho umelca. Vydáva sa za dielo pôvodného umelca hlavne s úmyslom dobre ho predať. Tvorba falzifikátu si vyžaduje dokonalé poznanie predlohy (resp. tvorivých postupov umelca). Existencia kvalitných falzifikátov vyvoláva zásadné problémy pri ich hodnotení a spochybňuje existujúce kritériá hodnotenia umeleckých diel.
fantastično Spôsob umeleckého sebavyjadrenia, ktoré spája prvky reálnej a vymyslenej skutočnosti, prípadne len vymyslenej skutočnosti. Ide o témy, idey, pocity, predstavy, vnemy a pod. Každá umelecká tvorba v sebe nesie prvky fantastična, v niektorých prípadoch (niekedy celých umeleckých smeroch) prevažuje. Zmyslom fantastična v umení je získať odstup od skutočnosti s cieľom kritizovať ju, parodovať, znevažovať, upozorňovať na skryté súvislosti v nej, symbolicky ju pretvárať, provokovať recipienta a pod.
fantázia –> umelecká imaginácia
al-Fārābi (Abū Nasr Muhammad ibn al-Farakh al-Fārābi) (870-950) Arabský filozof, matematik, hudobník a estetik. Z teórie hudby odvodzoval všeobecné zákonitosti umeleckej tvorby. Venoval sa ontológii krásy ako atribútu boha. Estetické diela – Kitab al-Musiqa (10. st., Kniha o hudbe), Kitab al-Huruf (10. st., Kniha o slovách), Kitab al-shi’r (10. st., Kniha o poetike).
farebný kruh Zoskupenie farieb odvodené od farebného spektra.
Reprodukované z: The oxford companion to art. H. Osborne (ed.)Oxford : Oxford university press, 1975. s. 258
Farkašová, Etela (1943) Slovenská filozofka a spisovateľka. Analyzuje estetické osvojovanie skutočnosti v umení, ako aj zmysel umenia pre človeka. Hlavné diela s estetickými myšlienkami – Teória poznania (1980, s V. Černíkom a J. Viceníkom), Uvidieť hudbu a iné eseje (2003).
Fechner, Gustav Teodor (1801-1889) Nemecký psychológ a estetik. Založil experimentálnu estetiku, ktorú vybudoval na princípoch psychologického experimentu (preto sa považuje aj za zakladateľa psychologickej estetiky). Skúmal pôsobenie formálnych podnetov na ľudskú psychiku (napríklad vnímanie trojuholníka) a estetických zážitkov. Venoval sa metodologickým otázkam estetiky. Pre experimentálnu estetiku vybudoval tri hlavné metódy – metódu výberu, metódu tvorby a metódu použitia, ktoré sa využívajú v estetických experimentoch. Rozlíšil –> estetiku zdola a –> estetiku zhora. Hlavné estetické diela – Vorschule der Ästhetik(1876, Úvod do estetiky), štúdie Über die Frage des goldenen Schnittes (1868, O otázke zlatého rezu), Zur experimentalen Ästhetik (1871, K experimentálnej estetike).
feministická estetika –> ženská estetika
Feng, Peng (1965). Čínsky kurátor a estetik. Venuje sa interpretácii súčasného umenia a konfrontuje čínsku estetiku s euroatlantickou estetikou. Hlavné diela – Return to beauty. 11 issues of contemporary aesthetics (2009, Návrat ku kráse. 11 tém súčasnej estetiky). Introduction to aestetics (2011, Úvod do estetiky).
Ficino, Marcilio (1433-1499) Taliansky filozof. Venoval sa teórii krásy, ktorú odvodzoval z krásy vesmíru a z jasu vecí. Hlavné estetické diela – In Plotinum, in librum de Pulchritudine (1641, O Plotinovi, o knihe O kráse), Commentarium in Convivium (1561, Komentáre k Hostine), Oratio (1576, Kázne).
Fidanza, Giovanni –> Bonaventura
Fiedler, Konrad (1841-1895) Nemecký estetik. Umenie nepovažuje za prostriedok, ktorým by človek získal obraz o skutočnosti, ale v umení človek tvorí nové formy skutočnosti. V umení stúpa človek od beztvarovosti k tvaru, a tým vizuálne poznáva skutočnosť. Hlavné dielo – Über den Ursprung der künstlerischen Tätigkeit (1887, O pôvode umeleckej činnosti), Aphorismen (1914, Aforizmy).
figura Termín stredovekej a ranej novovekej estetiky s rôznymi význammi: 1. Tvar, ktorý zodpovedá podstate a prirodzenosti veci, čím ju robí krásnou. 2. Vonkajší vzhľad vecí, teda formálna krása. 3. Štruktúra častí veci, ktoré nesúvisia s jej podstatou. Táto štruktúra je v niektorých koncepciách dôležitá pre krásu veci, inokedy práve naopak, krása sa skrýva hlbšie. 4. Forma so všetkými komplikáciami, ktoré termín forma v sebe nesie. 5. V literárnej, hudobnej a výtvarnej teórii, v teórii tanca a inde označuje špecifické vyjadrovacie prostriedky.
Fila, Rudolf (1932) Česko-slovenský výtvarný umelec. Svoje estetické myslenie orientuje na funkcie umenia a zmysel umenia v živote človeka. Estetické diela – Načo je nám umenie (1991), Cesty (2002).
film –> filmové umenie
filmová estetika 1. Estetické a umelecké princípy filmového umenia. 2. Nesprávne označenie pre estetickú reflexiu filmu. –> estetika filmu
filmové umenie Umelecký druh, ktorého hlavným umeleckým materiálom je pohyblivý svetelný obraz so zvukom. Hlavným vyjadrovacím prostriedkom je záber kamery a strih. Je súčasťou audiovizuálnych umení. Na rozdiel od televízneho umenia nie je filmové umenie zacielené na pravidelnosť premietania a v menšej miere je orientované na tvorbu dokumentárnych diel. Z hľadiska vnímania je určené na kolektívne vnímanie. Filmové umenie je kolektívnym umením, ktoré vytvárajú veľké tímy ľudí spravidla pod vedením režiséra, ako aj scénickým umením. Je aj interpretačným umením, lebo filmové tímy spravidla realizujú vopred napísaný scenár.
Filodemos z Gadary (cca 110 pr.n.l. – cca 40 pr.n.l.) Grécky filozof, logik a estetik. Venoval sa stavbe umeleckého diela a hlavne jeho účinkom. Estetický zážitok pre neho v duchu aristotelizmu nie je možný bez vzťahu k cnosti a k dokonalému životu. Odmietal však priamu didaktickú užitočnosť. Estetické diela – Perí musikes (1. st. pr.n.l., O hudbe), Perí poiemátor (1. st. pr.n.l., O básnických dielach), Perí rhetorikés (1. st. pr.n.l., O rečníctve).
filokalia (= láska ku kráse) Jedno zo starších označení pre estetiku. Používalo sa napr. v antickom Grécku, použil ho A. Augustín, P. A. Florenskij, na Slovensku ho navrhol L. Schedius. Niekedy sa používal na širšie označenie lásky ku krásnym veciam a nie pre vedu. V pravoslávnej tradícii sa používa na označenie lásky k dobru a duchovnej kráse.
filozofia krásy Termín estetiky B. Bosanqueta na označenie estetiky ako filozofickej reflexie krásy. –> estetika (terminológia)
filozofia umenia 1. Oblasť filozofie, ktorá sa zameriava na umenie z hľadiska jeho postavenia v bytí a v živote človeka. Všíma si umenie vo všeobecných súvislostiach sveta, prírody, človeka tak, že výsledky analýz majú aj svetonázorové dôsledky. Skúma umenie s pomocou filozofických metód a filozofických kategórií. Umenie skúma z hľadiska ontologických súvislostí (umenie ako zvláštne bytie), epistemologických súvislostí (ako človek reflektuje umelecké dielo), antropologických súvislostí (človek ako tvorca umenia), zmysel umenia v živote človeka, axiologických súvislostí (hodnoty a kritériá hodnotenia umenia). Filozofia umenia sa pohybuje na hranici filozofie a estetiky. V anglo-americkej tradícii sa týmto názvom často označuje estetika. 2. Hegelovo ohraničenie estetiky na skúmanie umenia a vylúčenie prírodných estetických zákonitostí z estetických skúmaní.
filozofia vkusu Termín na označenie estetiky redukovanej na teóriu estetického vnímania a estetického vkusu. Používal sa pod vplyvom anglickej vkusovej školy. –> estetika (terminológia)
filozofická estetika Estetika, ktorá na analýzy estetična využíva metódy, kategórie a poznatky filozofie. Pracuje napr. s metódami idealizácie, typizácie a pod., využíva filozofické kategórie ako vedomie, činnosť, bytie a pod. Spravidla priamo nadväzuje na určitú filozofickú koncepciu. Je najviac rozšírená v histórii a súčasnosti estetiky. Ako jej protiklad sa určuje –> empirická estetika. –> estetika zhora. –> metódy estetiky
Fischer, Ernst (1899-1972) Rakúsky estetik. Umenie považoval za prostriedok poľudšťovania človeka. Vzniklo v pracovnom procese a na jeho rozvoj vplývali práca, jazyk, mágia a poznanie. Svoju magickú funkciu si umenie ponechalo dodnes. Hlavné diela – Kunst und Menschheit (1949, Umenie a ľudstvo), Von der Notwendigkeit der Kunst (1959, O nevyhnutnosti umenia), Kunst und Koexistenz. Beitrag zu einer modernen marxistischen Ästhetik (1966, Umenie a koexistencia. Príspevok k modernej marxistickej estetike).
Fischerová, Anna (1939) Slovenská estetička a teoretička kultúry. Venuje sa teórii estetickej výchovy a miestu umenia v kultúre, prekladá estetickú literatúru. Hlavné estetické diela – Estetika a estetická výchova (s T. Kuklinkovou a M. Zágoršekovou, 1980), Antológia z dejín estetickej výchovy (1987), Estetické minimum (s kolektívom, 1989), hlavné diela s estetickými myšlienkami –Kulturologický koncept dejín národnej kultúry (1998), Kulturologické koncepcie a koncepty na Slovensku v 20. storočí (2004).
Florenskij, Pavel A. (1882-1937alebo1943) Ruský kňaz a teológ. Podľa neho je boh najvyššou krásou, preto estetično preniká cez celé bytie. Dokonalou cestou k dosiahnutiu krásy je askéza, ktorá jediná môže prenikať do transcendentálnej reality, a teda k estetičnu. Ikony sú symbolom duchovnej skutočnosti a svedkom tejto skutočnosti. Rozpracoval temín –> sofijnosť. Hlavné estetické diela – Ikonostas (1922, Ikonostas), Obratnaja perspektiva (1919, Obrátená perspektíva).
Flusser, Vilém (1920-1991) Česko-brazílsko-nemecký filozof a teoretik médií. Skúmal mediálnu kultúru, účasť technických prostriedkov v umeleckej tvorbe a súčasné procesy v kultúre. Tvorbu posudzoval z hľadiska prenosu a tvorby informácií a z hľadiska kódovania symbolov. V základoch tvorby je imaginácia, teda proces prekódovania algoritmov do obrazov. Za základnú estetickú kategóriu považoval pojem –> zvyk, pretože estetické vnímanie sa pohybuje v hraniciach medzi obvyklým a neobvyklým. Hlavné diela s estetickými myšlienkami – Two approaches to the phenomenon of television (1977, Dva prístupy k fenoménu televízie), Für eine Philosophie der Photographie (1983, K filozofii fotografie), Nach der Postmoderne (1992, Po postmoderne), Automation und künstlerischen Kompetenz (1992, Automatizácia a umelecká kompetencia).