Kellner-Hostinský, Peter Záboj (1823-1873) Slovenský spisovateľ, kňaz, redaktor a filozof. Hľadal korene a identitu slovenskej kultúry. Hlavné estetické dielo – Rozpravy večerné o umení staroslovenskom (1879).
Kelly, Michael Americký estetik. Hlavné diela – editor Encyclopedia of aesthetics. 1-4 (1998, Encyklopédia estetiky, 1.-4. zv.), Iconoclasm in aesthetics (2003, Ikonoklazmus v estetike).
Kemal, Salim (1948-1999) Škótsky estetik a filozof. Venoval sa dejinám estetiky, špeciálne Avicennovi a Kantovi. Hlavné diela – Kant and fine art (1986, Kant a výtvarné umenie), The poetics of Alfarabi and Avicenna (1991, Poetika Al Farabiho a Avicennu), Kant’s aesthetic theory: an introduction (1992, Kantova estetická teória: úvod).
Kenkó (Jošida, Kanejoši) (1283-1352) Japonský budhistický mních, básnik a estetik. V estetickom vnímaní zdôrazňoval pokojné hľadanie nevypovedaného, sugestívnosť a imagináciu oproti silným zážitkom. V estetickom formovaní vecí oceňoval neúplnosť, asymetriu, nepravidelnosť, jednoduchosť, prostotu oproti extravagancii a perfekcionizmu. Dôležitou vlastnosťou krásy sú podľa neho aj znaky pominuteľnosti veci – či už jej nepevnosť a nestálosť, alebo zreteľné znaky opotrebovania (sabi). Hlavné estetické dielo – Curezuregusa (1333, Eseje o prázdnote).
Kierkegard, SÆren Aabye (1813-1855) Dánsky filozof. Hľadal špecifikum estetična, ktoré spájal so zmyslovosťou, s konečnosťou až s hedonizmom a s iróniou. Nachádzal v ňom erotický podtext. Hlavné diela s estetickými myšlienkami – Über den Begriff der Ironie (1841, O pojme irónie), Enter – Eller (1843, Buď – alebo), Om min Forfatter-Virksomhed (1851, O mojej spisovateľskej práci).
kimojo Termín africkej estetiky. Označuje proces, v ktorom sa –> nommo prezentuje prostredníctvom umeleckej tvorby, hlavne v orálnej tradícii afrických kultúr. Je syntézou ducha a tela.
Ki no, Curajuki (cca 866-946) Japonský básnik a estetik. Detailne analyzoval štruktúru umeleckého diela. Podľa neho je nutné hľadať zdroj estetických zážitkov hľadať v prírode – len precítením prírodných zákonitostí si umelec otvára cestu ku kvalitnému umeleckému dielu. Hlavné estetické dielo – Kokin-waka-šú (905, Úvod do antológie veršov waka).
Kišoňová, Renáta Slovenská filozofka a estetička. Venuje sa filozofii H. Bergsona a kognitívnym prístupom v estetike od I. Kanta po súčasnosť. Hlavné estetické dielo – Kognitívna estetika (1913), hlavné dielo s estetickými myšlienkami – Introduction to philosophy (2016, Úvod do filozofie).
klasický Hodnotová kategória. Označuje niečo, čo slúži ako vzor dokonalosti, vnútornej vyváženosti, kultivovanosti a harmónie, o ktorú sa má umelecká tvorba alebo estetická aktivita človeka snažiť. Zhoduje sa s estetickými normami, alebo v kultúrnej histórii spôsobil zásadný posun v tradícii, ktorá ho potom nasleduje, klasický predmet je začiatkom novej tradície. Môže označovať typ určitej estetickej hodnoty. V širšom význame označuje niečo, čo sa stalo súčasťou kultúrnej tradície.
klasifikácia umení Členenie umeleckých druhov a žánrov podľa rôznych kritérií do príbuzných skupín. Hlavnými kritériami, z ktorých môžu vznikať až protikladné klasifikácie, sú: vzťah diela k zobrazovanej skutočnosti alebo širšie, charakter –> mimézis, –> umelecký materiál, –> vyjadrovacie prostriedky, spôsob existencie diela z hľadiska priestoru a času, množstvo tvorcov, spôsob –> estetického vnímania, zmysly, ktorými ich človek vníma, štylistické kritériá a pod. Až do novovekej histórie sa termín umenie v klasifikáciách nekryje so súčasnými –> krásnymi umeniami. Od vied a remesiel sa súčasné umenia začali oddeľovať od 15. storočia. V snahe o komplexnú klasifikáciu sa od 19. storočia v klasifikáciách kombinuje viacero hľadísk. Hlavné klasifikácie:
- antické Grécko: –> techné, –> poiésis a –> músiké,
- Plotinos: umenia vytvárajúce fyzické predmety, umenia spolupracujúce s prírodou, umenia napodobujúce prírodu, umenia zlepšujúce ľudskú činnosť, umenia čisto psychické,
- stredovek: –> artes liberales, –> artes vulgares a –> artes mechanicae,
- M. F. Quintilianus: –> teoretické umenia, –> praktické umenia a –> poetické umenia,
- F. da Hollanda: –> krásne umenia,
- Ch. Batteux: krásne umenia a –> mechanické umenia,
- G. W. F. Hegel: –> symbolické umenie, –> klasické umenie, –> romantické umenia,
- M. Dessoir: priestorové umenia, časové umenia, napodobujúce umenia, vytvárajúce umenia,
- E. Souriau: –> umenia prvého stupňa, –> umenia druhého stupňa,
- Th. Munro: abecedný zoznam umení člení podľa rôznych kritérií – spôsoby zobrazovania, vyjadrovacie prostriedky, priestorové-časové-príčinné obsahy, kompozícia a pod.,
- M. S. Kagan: zobrazujúce a nezobrazujúce umenia, priestorové, priestorovo-časové a časové umenia.
klasická umelecká forma Termín estetiky G. W. F. Hegela. Označuje vrchol umeleckej tvorby, v ktorej sú idea a jej zmyslové znázornenie v dokonalej súhre, na rozdiel od –> symbolickej a –> romantickej umeleckej formy. Prejavuje sa vo všetkých umeleckých druhoch, ale najlepšie jej zodpovedá klasické umenie – sochárstvo.
klasické umenie 1. Umelecké diela, ktoré určitá kultúrna tradícia považuje za svoj vzor, ideál, ktoré treba nasledovať, alebo za vrchol vo svojej histórii (napr. grécke sochárstvo v európskej tradícii). 2. –> klasická umelecká forma
klasik Umelec, ktorý vytvoril dielo hodné nasledovania alebo umelec, z ktorého už vyrástla určitá umelecká tradícia.
Kmita, Jerzy (1931) Poľský metodológ vied a teoretik kultúry. Rozpracoval teóriu –> humanistickej interpretácie ako metódy na vysvetľovanie kultúrnych artefaktov. Hlavné diela s estetickými myšlienkami – Z metodologicznych problemów interpretacji humanistycznej (1971, Z metodologických problémov humanistickej interpretácie), Kultura i poznanie (1985, Kultúra a poznanie).