kokoro Termín klasickej japonskej estetiky. Označuje srdce ako sídlo mysle a cítenia. Zo srdca vyviera náboženská aj literárna expresia.
koláž Termín na označenie postupu v umeleckej tvorbe alebo jej výsledku. Koláž je súborom rôznorodých prvkov a častí pochádzajúcich z rôznych zdrojov. Nemusia vo výsledku tvoriť ucelený tvar, avšak zväčša sú zoskupené tak, aby medzi nimi existovali nejaké vzťahy. Dielo, ktoré nie je kolážou, obsahuje vo svojej štruktúry rovnorodé prvky rovnakého pôvodu. Termín vznikol vo výtvarnom umení a rozšíril sa na celé umenie, resp. prešiel do estetiky.
kolektívne umenia Skupina umení, na tvorbe ktorých sa zúčastňuje viac autorov. Zvyčajne sa medzi ne zaraďuje architektúra, divadlo, rozhlasové, televízne a filmové umenia, multimédiá, viacero žánrov tanečného umenia, mnoho žánrov hudobných umení a niektoré diela výtvarných umení. Za umelcov a autorov umeleckého diela sú považovaní všetci tvoriví pracovníci, ktorí sa tvorby zúčastnili, autorstvo je teda kolektívne. Za autorov diela sa nepovažuje pomocný technický personál, ako zlievač pri odlievaní sochy, produkčný vo filme, murár v architektúre a pod. Mieru autorského podielu nie je možné presne určiť, najväčší podiel sa pripisuje tomu umelcovi, ktorý riadi celý proces (napr. režisér, architekt) a tomu, kto spracoval predlohu, ak dielo vzniká na základe scenára, dramatickej hry a podobne.
kolízia Druhá časť plne rozvinutého –> dramatického konfliktu. Prejavenie konfliktu, ktorý je nosný pre dramatické dielo.
Kollár, Ján (1793-1852) Slovenský a český básnik, filológ, kňaz. Hľadal špecifiká slovanskej kultúry v Európe. Hlavné dielo s estetickými myšlienkami – Rozpravy o jménach, počátkach i starožitnostech národu slavského a jeho kmenů (1830, Rozprava o menách, počiatkoch a starožitnostiach národa slovanského a jeho kmeňov), O literární vzájemnosti mezi kmeny a nářečími slovanskými (1836, O literárnej vzájomnosti medzi kmeňmi a náročiami slovanskými).
Kollár, Samuel (1769-1830) Slovenský historik a kňaz. Uvažoval o funkciách umenia.
kolorit Zafarbenie predmetu v závislosti od svetla, atmosféry, uhlu pohľadu a pod. Používa sa v prenesenom význame na označenie osobitého štýlu umelca v rôznych umeleckých druhoch.
komercializácia Zacielenie tvorby umeleckých diel na produkovanie finančného zisku. Zanedbávajú sa umelecké a estetické kritériá, pretože cieľom nie je vznik estetickej umeleckej hodnoty. Tvorca sa snaží rešpektovať najviac rozšírený estetický vkus, pridržiava sa zaužívaných umeleckých postupov a nerozvíja kultúrnu tradíciu. Komercializácia patrí k charakteristickým znakom masovej kultúry. Pod vplyvom umeleckého trhu sa charakteristiky umeleckej tvorby, talent umelca a hodnota diela stávajú druhotnými, hlavné je predať produkt tvorby.
komický Výrazová aj hodnotová kategória. Oproti –> humoru je komické hlbšie a obsahuje vážnejšie podtóny. Nemôže byť hlúpe, ako niekedy humor. Vo vzťahu k svojmu predmetu je komické kritickejšie ako humor. Vysvetľuje sa však podobne ako humor viacerými spôsobmi – ako prejav vnútornej rozporuplnosti javu alebo jazyka, ako rozpor ideálu a reality, ako prejav nadradenosti, ako uvoľnenie energie (posledná možnosť sa najviac rezervuje pre humor). Existuje množstvo podôb a variantov komického: –> bizarný, –> čierny humor, –> fraška, –> groteska, –> irónia, –> karikatúra, –> paródia, –> persifláž, –> sardonickosť, –> sarkazmus, –> satira, –> tragikomický, –> travestia.
komparatívna analýza Analýza umeleckého diela, ktorá ho porovnáva s iným dielom z hľadiska rôznych ich rôznych zložiek. Využíva sa najmä pri významovej interpretácii diela, pretože umožňuje postihnúť jemné významové odtiene.
kompenzačná funkcia Funkcia umenia. Umelecké dielo slúži ako kompenzácia zážitkov z ťažkých životných situácií recipienta. Prostredníctvom diela sa divák dostáva do iných svetov, zabúda na svoje ťažkosti a v konečnom dôsledku môže relaxovať. –> funkcie umenia
komplexná referencia Termín estetiky N. Goodmana. Označuje situáciu, v ktorej symbol plní niekoľko funkcií. Nie je to viacznačnosť, ktorá by odkazovala k viacerým denotátom, ale mnohovýznamovosť, v ktorej sú významy vzájomne integrované a previazané. Je to nevyhnutný znak umeleckého diela.
kompozícia Formálne usporiadanie kultúrneho artefaktu alebo umeleckého diela, vzťahy medzi ich časťami. Je úzko spätá s à obsahom a à formou, niekedy sa ako formálna zložka považuje za to jediné, čo v skutočnosti v diele je. V umeleckých dielach kompozícia vzniká často neuvedomele a až po ich vytvorení je možné analyzovať proces, ako vznikalo usporiadanie častí diela. Je vnútornou formou umeleckého diela. V pozadí analýzy kompozície je analýza umelcových zámerov a postupov. –> štruktúra umeleckého diela, à kompozičná analýza
kompozičná analýza Analýza umeleckého diela, ktorá si všíma, organizáciu a vzájomné vzťahy hlavne formálnych súčastí diela. Ak je komplexná, vyústi do obsahovej analýzy, teda do komplexnejšej analýzy štruktúry diela. Často sa zamieňa za čisto formálnu analýzu, ktorá tvorí jej predstupeň.
komunikačná estetika Estetické teórie, ktoré chápu umeleckú tvorba a recepciu ako komunikáciu, v ktorej prebieha výmena informácií. Využívajú kybernetické teórie, semiotiku, sociálnu psychológiu a matematické modelovanie.
komunikačná funkcia Funkcia umenia. Prostredníctvom umeleckého diela komunikuje umelec s recipientom, sociálna skupina s inou skupinou, recipient s iným recipientom. –> funkcie umenia
konflikt Zrážka protikladných alebo rozdielnych síl. V umení je konflikt často kľúčovým prvkom kompozície. Konflikt je nositeľom dramatickej situácie, v ktorej sa stretávajú rôzne ľudské povahy, pocity, významy. Zohráva významnú úlohu pri estetickom vnímaní, pretože často vyvoláva vstupnú emóciu alebo udržuje diváka v napätí. Neobmedzuje sa na divadlo, ale je možné nájsť ho vo všetkých umeleckých druhoch. Nevyskytuje sa v gýči.
„koniec umenia“ 1. Koncepcia G. W. F. Hegela. Umenie splnilo svoju úlohu vo vývine absolútneho ducha a odovzdalo štafetu v sebapoznávaní absolútneho ducha náboženstvu a filozofii. 2. Koncepcia A. Danta. Vyčerpala sa už expresívna funkcia umenia. Stále väčšiu úlohu v ňom zohrávajú teoretické zdôvodnenia umeleckej tvorby, preto odovzdáva štafetu filozofii, čiže teoretickej reflexii umeleckej tvorby.
konotácia Termín semiotiky. Označuje významy, asociácie a konvenčné predstavy prisudzované znaku. Na rozdiel od à denotátu nejde o doslovný význam znaku, ale o súbor asociácií, ktoré sú v oveľa väčšej miere späté s kultúrnymi kontextmi. –> znak
konštruktivistický Výrazová aj hodnotová kategória. Kladie dôraz na konštrukciu, na premyslené spájanie častí a je blízky funkcionalistickému mysleniu.
kontemplácia –> estetická kontemplácia
kontrast Usporiadanie foriem, ktoré sú si vzájomne protikladné. Ani jedna z nich nemôže existovať bez druhej, pretože až pri postavení vedľa seba vyniknú ich charakteristiky. Zvláštnosť jednej časti protirečí nejakej vlastnosti inej časti, popiera ju. Kontrast má ako vyjadrovací prostriedok zvláštnu silu a využíva sa vo všetkých umeniach.
kontrastný Výrazová aj hodnotová kategória. Obsahujúci formové alebo obsahové protiklady.
konvencia Zaužívaný spôsob vyjadrovania, komunikácie, tvorby umeleckých diel, vnímania. Je charakteristická tým, že určitá činnosť sa prestala vyvíjať, už sa len opakuje a jej postupy sú známe. Určitá miera konvencie v umení umožňuje nadväzovať na existujúce tradície. V prípade, ak konvencia už nerešpektuje umeleckú tradíciu a stáva sa formálnym à kánonom, približuje sa k à akademizmu. V prípade ak sa vyvíja individuálna konvencia, blíži sa à maniere.
konvenčný Výrazová aj hodnotová kategória. à konvencia
konzumný Výrazová aj hodnotová kategória. Ako výrazová kategória označuje také umelecké dielo, ktoré ponúka ľahko vnímateľné významy. Ako hodnotová kategória označuje taký estetický artefakt alebo umelecké dielo, ktoré majú nižšiu estetickú či umeleckú hodnotu a sú v prvom rade určené na ľahký predaj na umeleckom či kultúrnom trhu.
kópia Kultúrny predmet, ktorý vznikol len preto, aby reprodukoval iný predmet. Pred vznikom mechanickej reprodukcie pomáhala tvorba kópií šíriť tradíciu a len zriedkavo vznikali skutočné duplikáty. Využíva sa aj v umeleckej výchove. Preto kopírovanie nemusí byť v protiklade s originalitou, ale jej východiskom. Netvorivé robenie ústi do à epigónstva, úzko súvisí aj s à akademizmom a s tvorbou à gýča. Pri technickej, mechanickej reprodukcii je kópia duplikátom. Využíva sa aj pri –> privlastnení.
Korsmeyer, Carolyn (1950) Americká filozofka a estetička. Venuje sa genderovým témam v estetike a fungovaniu hnusu medzi estetickými zážitkami. Všíma si ho v rôznych formách, napr. v humore, v horore, v tragédii. Analyzuje estetický zážitok z nechutného a odporného. Hlavné estetické diela – Making sense of taste: Food and philosophy (1999, Zmysel chuti: Jedlo a filozofia), Gender and aesthetics: An introduction (2004, Rod a estetika: Úvod), Savoring disgusts: The foul and the fair in aesthetics (2011, Pôžitok z nechutného: Odporné a fér v estetike), Things: In touch with the past (2019, Veci: Dotyk s minulosťou).
Kosík, Karel (1926-2003) Český filozof. Umelecké dielo chápal ako významovú štruktúru, ktorá žije svojím vlastným životom mimo bezprostrednej sociálnej podmienenosti. Hlavné dielo s estetickými myšlienkami – Dialektika konkrétního (1963, Dialektika konkrétneho).
Kováč, Bohuslav (1936-2006) Slovenský estetik a literárny historik. Venoval sa analýze rôznych umelecko-historických koncepcií a vývoju estetickej citlivosti. Hlavné estetické diela – Svet dieťaťa a umelecká fantázia (1964), Alchýmia zázračného (1968), Zázračný svet detských kresieb (1972), Čítanie ako experiment so šťastím (2000).
Köstler, Arthur (1905-1983) Maďarsko-francúzsko-anglický novinár, spisovateľ, psychológ a filozof. Venoval sa psychológii umenia. Estetické dielo – The act of creation (1964, Tvorivý čin). Hlavné diela s estetickými myšlienkami – Insight and outlook: An inquiry into the common foundation of science, art and social ethics (1949, Vhľad a výhľad: Skúmanie spoločných základov vedy, umenia a sociálnej etiky).