nommo Termín africkej filozofie a estetiky. Označuje magickú tvorivú silu slova, ktorá je jednotou dobra a krásy ako neoddeliteľných súčastí tvorivej sily sveta. Obsahuje mužský aj ženský princíp, ktoré tvoria dve stránky tvorivých síl. Artikuluje sa v –> kuntu. Prostredníctvom tejto artikulácie (hlavne s pomocou pohybu) je možné prebúdzať energiu skrytú vo veciach.
nonartificiálny Termín hudobnej teórie, ktorý prechádza do estetiky. Označuje hudobné umelecké útvary, ktoré nie je možné chápať ako relatívne samostatné a uzavreté produkty, resp. ich notačne fixovať. Sú to voľné piesňové, improvizačné a tanečné útvary, ktoré vznikali predovšetkým v európskej ľudovej hudbe a v mimoeurópskych kultúrach. Hranice nonartificiálnosti sú veľmi nepresné, niekedy sa takto označuje všetka hudba mimo tzv. vážnej hudby, prípadne mimo tzv. vážnej hudby 16.-20. storočia. –> artificiálny
Nordau, Max (Südfeld, Simon Maximilian) (1849-1923) Nemecký filozof, spisovateľ, novinár a politik. Priniesol termín „die Entartung“ (zvrhnutie sa, degenerácia), ktorým označoval tendencie v kultúre záveru 19. storočia – mysticizmus, symbolizmus a životný štýl fin de siécle. Posudzoval ich ako fyzickú a mentálnu degeneráciu, chorobu storočia a obraňoval hodnoty viktoriánskeho Anglicka. Termín „die Entartung“ neskôr použili nacisti (–> entartete Kunst). Hlavné dielo s estetickými myšlienkami – Entartung (1892-1893, Degenerácia).
norma –> estetická norma
normativizmus Snahy a teórie vyskytujúce sa v umeleckej kritike, vo vedách o umení, v kultúrnej politike i v estetike, ktoré sa snažia formulovať –> estetické normy, aké by malo spĺňať kvalitné (hodnotné) umelecké dielo. Vzniká ex post a odvodzuje kánony z existujúcej tradície pre budúce diela, alebo sa snaží formulovať kánony na základe iných, mimoestetických oblastí (morálka, politika a pod.). Niektoré politické systémy zadávajú objednávku pre umelecké a estetické teórie, aby formulovali normy.
normatívna estetika Estetická teória, ktorá sa snaží formulovať viac či menej záväzné estetické a umelecké –> kánony a normy. Normy sú zväčša mimoestetické a uplatňujú sa hlavne na umelecké diela, zriedkavo aj na mimoumelecké aktivity človeka. Opakujúca sa snaha v histórii estetiky, v niektorých prípadoch podložená ideologicky i teoreticky. Využíva ju kultúrna politika na celoštátnej úrovni, niekedy s ňou pracuje umelecká kritika, alebo sa formuluje na úrovni riadenia umeleckých akadémií. Vzniká niekedy aj z –> programovej estetiky. Nezriedka sa spája s mocou na rôznych úrovniach riadenia spoločnosti. Normatívnou estetikou nie sú snahy nachádzať kultúrno-historické princípy v umeleckej či mimoumeleckej tradícii pre potreby historického výskumu.
normované estetično Termín štrukturalistickej estetiky. Označuje tú oblasť estetična, ktorá má nárok na všeobecné uznanie. Je neustále porušované nenormovaným estetičnom, ktoré bráni stagnácii estetična. Reguluje ho estetická norma. –> nenormované estetično
Novák, Mirko (1901-1980) Český estetik. Hľadal špecifikum estetiky a umenia a venoval sa dejinám estetiky. Hlavné diela – Základy vědy o umění (1928, Základy vedy o umení), Vznik pojmu krásna v řecké filosofii (1932, Vznik pojmu krásna v gréckej filozofii), Kantův kriticismus a problém hodnoty (1936, Kantov kriticizmus a problém hodnoty), Česká estetika (1941, Česká estetika), Otázky estetiky v přítomnosti i minulosti (1963, Otázky estetiky v prítomnosti i minulosti), Od skutečnosti k umění (1965, Od skutočnosti k umeniu).
Novitz, David (1945-2001) Novozélandský estetik. Venoval sa vzťahu menia a každodenného života. Hlavné diela – Pictures and their use in communication (1976, Obrazy a ich využitie v komunikácii), Knowledge, fiction and imagination (1987, Poznanie, fikcia a imaginácia, The boundaries of art (1992, Hranice umenia).