obchod s umením –> umelecký trh
objektívny korelát Termín estetiky T. S. Eliota. Podľa neho každej emócii alebo idei zodpovedá určitá reálna situácia, skupina javov alebo udalostí. Tieto reálne fakty sú vzorcom emócie vyjadrenej v diele.
obraz Termín s rôznymi význammi: 1. Zobrazenie skutočnosti v umeleckom diele. Tento význam súvisí s pojmom –> mimézis. Zvádza vidieť v umeleckom diele len mimoumeleckú skutočnosť bez ohľadu na povahu diela a zámery tvorcu. 2. Výsledok umeleckej obrazotvornosti. V tomto význame je jednotou zmyslovo vnímateľnej skutočnosti (napríklad maľba koňa s postavami, text, zvuk) a významov, ktoré sú do nej vtelené (napríklad bieda utečencov vo vojne, bolesť, žiaľ). Je metaforický, znakový. V druhom význame je v obraze sústredená odlišnosť umenia od iných ľudských činností. 3. Umelecké dielo ako celok. V treťom význame označuje dielo ako špecifické stvárnenie skutočnosti alebo vyjadrenie obsahu umelcovho vedomia. Štruktúra obrazu vzniká na základe princípov metafory, na základe slobodnej hry umeleckej obrazotvornosti s umeleckými prostriedkami. Obraz má estetickú funkciu. 4. Maľba, kresba, fotografia a iné dielo dvojrozmerných výtvarných umení.
obrazné myslenie 1. Termín marxistickej estetiky. Označuje poznávanie skutočnosti prostredníctvom obrazov. Odlišuje sa tak forma poznania skutočnosti v umení oproti vedeckému poznaniu. Niekedy sa uvažuje aj o špecifickom predmete obrazného myslenia oproti vedeckému mysleniu. Používa sa aj v podobe umelecké myslenie alebo myslenie v obrazoch. 2. Termín estetiky R. Arnheima. Označuje zobrazovanie skutočnosti v najširšom zmysle, ktoré využíva znakové nástroje.
obrazoborectvo –> ikonoklazmus
obrazotvornosť Schopnosť a činnosť psychiky, ktorej funkciou je vytvárať zmyslovo vnímateľné veci, v ktorých sú spredmetnené myšlienky, predstavy a pocity umelca, reflexiu skutočnosti, teda obrazy. Estetika spravidla ako synonymá používa termíny fantázia, imaginácia, alebo predstavivosť. Je vlastná každému človeku v rôznej miere, mnohé estetické teórie predpokladajú u umelcov vyšší rozvoj obrazotvornosti ako u iných ľudí. –> umelecká imaginácia
„obsahizmus“ Koncepcia, podľa ktorej je v umeleckom diele dôležitý obsah a nie jeho forma. Kvalita diela, úroveň umeleckej tvorby a hodnota diela sa posudzujú len, alebo hlavne, podľa jeho obsahu. Estetické vnímanie je podľa tejto koncepcie jednoznačne závislé od prezentovaných tém. –> formalizmus
obsahová analýza v umení Analýza obsahu umeleckého diela. Všíma si rôzne vrstvy obsahu (tému, fabulu, sujet a pod.). Používa sa ako východisko pre významovú interpretáciu diela. Niekedy sa ako obsahová analýza označuje akákoľvek analýza umeleckého diela, ktorá sa nezameriava na formálne súvislosti diela.
obscénnosť Termín estetiky J. Baudrillarda. Podľa neho súčasná masmediálna kultúra stiera hranice medzi vonkajškom a vnútrom, takže sa v médiách prezentujú najintímnejšie procesy nášho života. Neexistuje už oddelenie scény od predstavenia a od divákov. Všetko je okamžite na scéne a všetkými viditeľné, všetko je priehľadné, všetko sa stáva objektom drsnej prezentácie a komunikácie. Súčasťou obscénnosti je odcudzenie súkromného sveta, zvýraznenie detailu na úkor chápania celku. Obscénnym sa nestáva len sex v pornografii, ale každá informácia. V súčasnej komunikácii sa tak všetko stáva obscénnym.
obscénny Výrazová aj hodnotová kategória. Zvýrazňujúci detaily ľudského tela a ľudského sexuálneho života tak, aby sa vzbudilo sexuálne vzrušenie. Cieľom obscénneho je s pomocou provokácie alebo šoku upozorniť na základné antropologické skutočnosti ľudského života. Pohybuje sa na hranici estetických kvalít a –> pornografie. Na rozdiel od –> erotického sa zameriava na detaily fyzickej stránky človeka, menej sa všíma vzťah telesnosti a emocionality. Na rozdiel od pornografie nechce vždy len sexuálne vzrušiť, ale kladie si aj estetické či umelecké ciele.