Časť –> štruktúry umeleckého diela. Kategória s rozličným významom:
Súhrn tém, myšlienok, predstáv, významov, obrazov reality, ktoré je možné nájsť v umeleckom diele. Niekedy sa posudzuje ako samostatný fenomén bez vzťahu k –> forme diela (ako myšlienkové vnútro umeleckého diela), inokedy ako jednotný systém s formou diela, pretože iné usporiadanie formy by zmenilo aj obsah.
Obsah nie je oproti forme prvotný, voči forme diela je prvotná len predbežná predstava o diele. V priebehu umeleckej tvorby sa aj obsah dotvára podľa možností vznikajúcej formy. Obsah vzniká, resp. sa dotvára spolu s formou diela.
Obsah nemožno dôsledne prerozprávať, lebo pri jeho premene na slovné a vecné vyjadrenie stratí svoju vnútornú kompozíciu, stratí svoju formu, čím sa stratí jeho obrazný charakter, v dôsledku čoho sa zmení aj sám obsah. Tento fakt je zrejmý zvlášť pri abstraktných umeniach, ako je hudba, preto sa niekedy používajú termíny hudobný obsah – za obsah sa považuje hudobný spôsob vyjadrenia emócií, literárny obsah – za obsah sa považuje sujet, fabula alebo reflexie lyrického subjektu, filozofický obsah – za obsah sa považuje svetonázor vyjadrený v diele a pod.
Pri podrobnejšom členení sa termín obsah niekedy nahradzuje termínmi významová vrstva, –> téma, významový element, informácia a pod.
Obsahom umeleckého diela môže byť akákoľvek súčasť sveta. Estetický zážitok z diela nemá človek len pri vnímaní obsahu, ale pri vnímaní obsahovo-formovej jednoty diela. Aj o estetickej hodnote diela nerozhoduje len jeho obsah, ale vždy obsahovo-formová jednota.
Termín obsah patrí k najzložitejším estetickým termínom, pretože zvádza k nahrádzaniu zvláštností umeleckých diel ich mimoumeleckou realitou. Preto sa často od neho upúšťa a nahrádza sa termínom –> význam, znaky, a pod.
Prílišné uprednostňovanie obsahu oproti forme vedie k nedoceňovaniu estetických kvalít diela a často k premene diela na slúžku momentálnych požiadaviek spoločenstva. –> “obsahizmus“